Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie

Dejinám stredovekých miest patrí v slovenskej historiografii čestné miesto. Túto pozíciu si mestá vydobyli celkom spontánne svojím zástojom v hospodárskom a kultúrnom vývoji. Pritom sa privilegované mestá v stredoeurópskom priestore objavujú pomerne neskoro, až v samom závere 12. a v priebehu 13. storočia. Na území Slovenska existovali veľmi vhodné podmienky pre ich vznik. Existovalo tu niekoľko miest starého typu a veľké množstvo trhových osád, kam už pred tatárskym vpádom začali prichádzať hostia z cudziny. Vďaka prajnému postoju nového uhorského kráľa Bela IV. udeľovanie privilégií pre budúce mestá začalo už koncom 30. rokov 13. storočia. Počas ničivého tatárskeho vpádu tento proces načas ustrnul, ale znovu sa rozbehol v 50. a 60. rokoch a plynule pokračoval až do konca 13. storočia. Výsledkom týchto snáh bolo vytvorenie relatívne hustej siete miest v Uhorskom kráľovstve. K najurbanizovanejším regiónom v jeho rámci sa stalo územie dnešného Slovenska a Sedmohradska. Mestá sa už v priebehu 14. storočia stali dominantnými centrami obchodu a remesiel a samozrejme aj vzájomnej komunikácie. Tá veľmi skoro prekročila ľahko prestupné hranice stredovekých štátov. Pre naše územie sú v dôsledku toho mestá omnoho významnejším činiteľom vývoja v porovnaní s ostatným uhorským územím, ktorý podstatne ovplyvnil obraz Slovenska.