Svätopluk v európskom písomníctve

Zámerom autorského kolektívu bolo čo najpodrobnejšie zmapovať stopy, ktoré zanechala svätoplukovská problematika v najstaršom písomníctve a v dejinnom priebehu historiografie, a to nielen slovenskej (uhorskej), ale i moravskej, českej i širšej európskej. Zostavovateľ a autor úvodných textov v knihe metodologicky zdôvodňuje aspekty skúmania svätoplukovskej legendy a zaoberá sa jej genézou a funkciami v stredovekej slovenskej i uhorskej historiografii. Ďalší autori rozšírili sledovanú tému o jej bulharské (Boris) a franské (Svätopluk Lotrinský) paralely, o rozpracovanie obrazu Svätopluka v prameňoch jednotlivých historických období. Kniha má teda potenciál oživiť odbornú diskusiu, čo možno považovať za užitočné aj vzhľadom na to, že postava Svätopluka sa stala pertraktovanou v širších spoločenských súvislostiach.

Výskum svätoplukovskej problematiky možno vnímať v dvoch navzájom previazaných rovinách. Jednou je rekonštruovanie osoby historického Svätopluka I. († 894) na základe zachovaných dobových prameňov a neskorších relevantných naračných textov, ktoré sa spätne (retrospektívne)
vracajú k obdobiu jeho panovania. Druhou je legenda, ktorá okolo neho vznikla – teda skúmanie postavy Svätopluka a jeho obrazu, ako sa premieta v legendách. Predmet historicky rekonštruovateľnej postavy najslávnejšieho veľkomoravského vládcu je prakticky vyčerpaný. Veľmi ťažko totiž predpokladať, že by sme v dnešnej dobe našli ešte nove nepoznane pramene k tejto problematike. Oproti tomu svätoplukovská legenda – ako sme súbor stredovekých a novovekých rozprávaní o Svätoplukovi I. pracovne nazvali – je takmer nespracovaná. Táto legenda akoby v sebe od obdobia svojho vzniku pred vyše 1120 rokmi uchovávala akési tajomstvo. A dýcha nim dodnes.
Cieľom našej súbornej prace je nielen zamyslieť sa nad týmto fenoménom, a pokiaľ možno aspoň z časti poodhaliť rúšku zo záhady, prečo i dnes legendárny Svätopluk I. nadchýna a irituje zároveň. Nechceli sme teda odpovedať na klasickú otázku kritickej pozitivistickej historiografie: „Ako sa veci stali? Akým naozaj Svätopluk I. bol?“ ale: „Prečo na veci nazeráme tak, ako nazeráme?“ A pýtali sme sa aj konkrétnejšie, napríklad: „Prečo Svätopluk I. v dejinách Slovákov, Moravanov a Čechov musí, respektíve nesmie byť kráľom?“
(Z úvodu prof. Martina Homzu)