Mediátor Luzsica

Katalóg nadväzuje na rovnomennú výstavu, ktorá sa v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v
Nových Zámkoch konala od apríla do augusta 2020. V programe galérie hrá kľúčovú rolu
mapovanie výtvarných dejín regiónu a slovensko-maďarských vzťahov. Storočnicu novozámockého
rodáka Lajosa Luzsiczu (1920 2005) si galéria pripomína prehľadom jeho umeleckoorganizátorských
aktivít na slovensko-maďarskej scéne. Prvýkrát načrtáva kontexty dvojkoľajnej
dráhy výtvarníka-organizátora formou retrospektívy odkrývajúc nové súvislosti. Výtvarné
začiatky Lajosa Luzsiczu sa spájajú s podnetným multikultúrnym prostredím rodného mesta
v časoch prvej Československej republiky. Na gymnáziu ho učil maliar, zberateľ, znalec folklóru a
zakladateľ múzea János Thain, ktorý ho upozornil na výstavy českých a slovenských umelcov
v meste. Ako študent sa pohyboval v kruhu miestnej bohémy, ku ktorej patrili maliari Ernest
Zmeták a Károly Vágovits a básnik István Nagyfalussy. Na Vysokej škole výtvarných umení
v Budapešti (1940 1947) počas štúdií u Vilmosa Aba-Nováka, Bélu Kontulya a Jánosa Kmettyho,
prešiel tradičným školením orientovaným na prejavy neoklasicizmu a moderny. Zásadný význam
pre neho mali skúsenosti vo francúzskych zajateckých táboroch, ktoré zažil ako vojak počas druhej
svetovej vojny (1945 1946). Po návrate dokončil štúdiá, pôsobil v Tatabányi (1947 1950), kde
založil Slobodnú výtvarnú školu Baník. Text Heleny Markuskovej sa opiera o archívne dokumenty
a fotodokumentáciu z archívu galérie, zverejnené po prvýkrát. Prostredníctvom nich interpretuje
Luzsicovo pôsobenie najmä v 50. a 80. rokoch minulého storočia, ale aj v 90. rokoch, teda v období
mečiarizmu, keď sa snažil o zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov a dokonca inicioval
založenie Galérie súčasného umenia v Dunajskej Strede (1994 1997). Pripomína, že uvažoval aj
o založení Galérie súčasného Slovenského umenia v Békéscsabe Výstava a vydanie katalógu boli
zrealizované vďaka finančnej podpory Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.