Štefan Bobota

ŠTEFAN BOBOTA
(1942 Šurany /okr. Nové Zámky/)

V rokoch 1956 – 1960 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1960 – 1966 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení v oddelení monumentálnej maľby (prof. P. Matejka). V rokoch 1972 – 1990 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (docent, katedra maliarstva), poverený vedením oddelenia kresby pre plošné disciplíny (maliarstvo, grafika, reštaurovanie obrazov, neskôr kresby pre architektov a dizajnérov). V rokoch 1997 – 2008 vyučoval na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (docent, poverený vedením Odboru kresby na Katedre architektúry). Venuje sa voľnej tvorbe v oblasti výtvarných disciplín – maľba, kresba, grafika, diela do architektúry, v rámci ktorej experimentoval popri klasických technikách (nástenná maľba, štukolustro, kamenná mozaika, sklenená vitráž) v oblasti nových technologických postupov. Vytvoril sériu obrazov a kresieb, v ktorých nadviazal na odkaz európskeho surrealizmu a prehodnotenie jeho vplyvu vo vlastnej tvorbe. Zučastnil sa na výstave Danuvius 68 (s medzinárodnou účasťou) usporiadanej v Dome umenia v Bratislave. Svoj záujem vo výtvarnej tvorbe sústredil na človeka a jeho stvárnenie spôsobom blízkym výrazovým tendenciám, opierajúcim sa o východiská realizmu v rozpätí tzv. Novej figurácie. Zúčastnil sa na výstavách Situácia II. a Súčasné tendencie v Slovenskom maliarstve (Bratislava, Praha, Varšava). Aplikoval svoje zámery v monumentálno – dekoratívnej tvorbe a výtvarnom dotvorením jednotlivých budov a architektonických celkov. V rámci ateliérových výskumov sa zameral na riešenie formových a ideových problémov maľby, z hľadiska prieniku výtvarného výrazu do života (akceptoval tradície domáceho umeleckého vývinu a jej prehodnotenie v rámci konfrontácie so svetovým výtvarným dianím). Postupne konštitutoval autonómny model tvorby založený na polemike s figuratívnym a nefiguratívnym prejavom. Do jeho centra situoval človeka ako doménu, a cieľ umeleckého posolstva. V maliarskej tvorbe smeroval od realisticky koncipovaných figúr a štylizovaných krajín, k symbolicko – znakovým formám v autentickom tvare monofigurálnych a viacfigurálnych kompozícií. Podielal sa na položení základov novej podoby a výrazovej skladby neo – modernistického, novo – figuratívneho obrazu. Vytvoril niekoľko cyklov komorných a veľkorozmerných malieb, v ktorých uplatnil zmysel pre lyricko – poetickú modeláciu tvaru v štylizovaných skratkách a hutných, pevných formách.
Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Umeleckej besedy slovenskej, Spolku výtvarníkov Slovenska, členom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov pri Slovenskej výtvarnej únii. Usporiadal viacero samostatných výstav a zúčastnil sa na mnohých kolektívnych výstavách výtvarného umenia doma a v zahraničí (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Rakúsko, Bulharsko, Srbsko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Kuba a i.).V roku 2020 dostal Cenu Spolku výtvarníkov Slovenska. Pôsobí ako výtvarník v slobodnom povolaní. Žije v Bratislave.