Zväzok obsahuje dve knihy: román Scenár (2018), s ktorým sa autorka stala laureátkou ceny Anasoft litera (udeľuje ju odborná porota za literárne najhodnotnejšie prozaické dielo roka), a súbor esejí Uvidieť hudbu a iné eseje (2003).
Zbierka P. Iča (1987) Podchod obsahuje 15 strhujúcich príbehov, ktoré poukazujú na krutú realitu súčasnosti. Autor ich prostredníctvom približuje problémy stojace akoby v úzadí spoločenského záujmu.
Spisovateľka Hana Košková je autorkou viacerých básnických zbierok, napríklad Pod teplom krvi (1976), Spojitosť (1978), Tvár pri tvári (1988), Náhrdelník z hrdličiek (2001), Súrodenci zo sna (2006), Robotnica na poslednú chvíľu (2012). Píše aj kníh pre deti.
Básnický debut mladej poetky Simony Dolníkovej (1997) Polychromatické jablko je rozdelený do 4 tematických cyklov s názvami: Leto v pôrodnici, Jeseň v tieni drôtu, 180 stupňové leto a Prvé svätenie jari. Názov Polychromatické jablko má známy biblický podtón, avšak svieti všetkými farbami pokušení a po odtrhnutí vyháňa do všetkých sfér života.
Viktor Pelevin je jeden s najvýznamnejších a najvýraznejších súčasných ruských spisovateľov, držiteľ literárnych cien Apolóna Grigorjeva a Richarda Schönfelda. Každý z jeho románov je jedinečnou a originálnou výpoveďou doby, podanou majstrom pera a symboliky.
Martin Prebudila, invenčný, svojrázny spisovateľ a prekladateľ zo Srbska sa vo svojej tvorbe zamýšľa nad hodnotovou orientáciou súčasného človeka. Okrem iných publikácií napísal aj jedinečnú psychologickú románovú novelu No tak, usmej sa... Je to príbeh nadčasový, nie je ohraničený priestorom Vojvodiny ani Srbska, keďže by sa mohol odohrať kdekoľvek v našom tzv.
Deväť príbehov, v ktorých sa priam magicky spája rozprávačský talent Kataríny Mikolášovej s nádhernými ilustráciami Petra Uchnára. Široký záber z hľadiska času od prehistorickej doby po dnešok určuje aj výber postáv, ktorým - skutočným aj vymysleným - sa autorka dostáva pod kožu, hlboko do duše i do srdca.
Autor v cykle piatich beletrizovaných dobrodružných príbehov, na základe menej známych skutočných historických udalostí, podáva plastický obraz o živote svojich hrdinov, mocných a bohatých, chudobných i bezvýznamných, ktorí ovplyvnili beh dejín na terajšom východnom Slovensku v období od 15. do začiatku 20. storočia.
Prvá láska autorov pretavená do spoločnej básnickej zbierky je ako prvá láska. Nemali by sme zabúdať, že láska znamená dávať. Nič nemôže byť krajšie, ako stretnúť človeka a darovať mu seba: „v momentoch zubatého času sledujem to, čo na tebe milujem..." alebo „už nikdy rovnaký a predsa mi stále blízky a dôverný.
Známa česká poétka Jarmila Moosová o novej zbierke Stanislava Hábera Smerovník žmýka pyžamu napísala, že nejde práve o zábavné čítanie na jeden či dva večery a to nie pre množstvo obsahu, ale pre obsah samotný.
Zámerom vydavateľa je priblížiť slovenskej čitateľskej verejnosti známu rozprávku najvýznamnejšieho ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina. Tento vydavateľský počin je o to významnejší, že text rozprávky preložil, prebásnil a spracoval renomovaný slovenský básnik Jaroslav Rezník, čo je zárukou kvality a zachovania umeleckej hodnoty originálu.
Utopický román Francisa Bacona Nová Atlantída bol pravdepodobne napísaný roku 1623, ale publikovaný až v roku 1627, rok po autorovej smrti jeho kaplánom, priateľom a literárnym exekútorom Dr. Williamom Rawleym. V predhovore toto dielo Rawley charakterizuje ako "myšlienku, ktorú môj pán napísal preto, aby v nej predstavil vzor a opis ,akadémie?
Mária Bátorová je "dvojdomou autorkou". Ako literárna vedkyňa zaujala na začiatku 90. rokov prácami, ktoré sa zaoberali predtým tabuizovanými literárnovednými témami Biele miesta v slovenskej literatúre (1991, spoluautorka), Roky úzkosti a vzopätia (1992) a neskôr precíznou komparatívnou prácou J. C. Hronský a moderna.
Vynikajúci svetoznámy ruský režisér Nikita Michalkov vydal zbierku esejí Vyháňač besov inšpirovanú autorskými televíznymi zamysleniami s rovnomenným názvom Besogon (Vyháňač besov). Sú to umelecky spracované esejistické úvahy o širokom spektre tém, ktoré sa vyznačujú hlbokým prienikom do duše človeka.
Prozaické dielo Antona Pižurného (1961) Biela skrinka - krátke spomienky autora na detstvo v rodných Želiezovciach - sa vyznačuje mimoriadne zaujímavými textami, ktoré sú umeleckým aj emočným osviežením, dokonca aj pre "smartfónovú" generáciu.
Nosnú tvorbu skúsenej autorky Leny Riečanskej, ako sú napríklad romány Trojlístok z internátnej izby, Karolína, neblázni!; Nebo, peklo, raj či Čerešňa na šľahačku možno žánrovo zaradiť medzi spoločenské romány venované najmä čitateľkám. Časť autorkinej tvorby je však priamo zacielená na dospievajúcu mládež, ako povedzme kniha Som, aká som!
Šampanské, káva, pivo; Aksál a napokon Špaky v tŕni - to sú názvy troch už vydaných noviel autorky Zuzany Cigánovej, ktoré tento raz vychádzajú v jednom zväzku. Je to ich prirodzený osud, lebo sú vzájomne prepojené, i keď nie obsahovo, ale všetky sú čiastkami tej istej mozaiky, ktorá sa takto scelí.
Piata zo série kníh o Aničke Anička je veľkáčka je situovaná do prostredia šesťročných detí -tesne pred vstupom do školy. Tomuto je prispôsobená náplň knihy, ktorá malému čitateľovi podáva pomocnú ruku pri prekračovaní prahu škôlky a školy. Poskytuje mu aj nové poznatky, ktoré sa mu na novom stupienku života zídu.
Koncom roku 1947 poslal mladý ambiciózny básnik Vojtech Mihálik, ktorý krátko predtým debutoval zbierkou spirituálnej poézie Anjeli (1947), redaktorovi vydavateľstva Verbum, básnikovi Jankovi Silanovi postupne dva listy a strojopis zbierky, ktorú zamýšľal vydať v edícii poézie Lux. Doklady o Silanovej reakcii sa nezachovali a po tzv.
Oneskorená prvá zbierka básnika Karla Klatta, priateľom známeho po menom Kajo, ktorý sa narodil v Česku - na Morave, v Starom Bohumíne, vyrastal v Ostrave a ktorý 40 rokov žije na Slovensku v Bratislave, predstavuje výber 51 básní z jeho celoživotnej tvorby.