Svet ako vôľa a predstava – hlavné dielo Arthura Schopenhauera – je výsledkom autorovho celoživotného myšlienkového úsilia a predstavuje ucelený súhrn jeho filozofických názorov a životných postojov. Pozostáva z dvoch zväzkov.
Orientálni, starogrécki a rímski bohovia boli pôvodne lokálni bohovia. Bývali na rovnakom mieste. Buď vysoko hore, alebo pri nejakej rieke. Pútnici a zvedaví cestovatelia - dobyvatelia zemegule, si pôvodne svojich bohov brali so sebou na cesty. Mali často podobné mená a podobné vlastnosti. Ich vzájomné porovnávanie našepkalo možnosť inakosti.
Radoslav Procházka, patriaci k výrazným osobnostiam mladej a strednej generácie právnikov, uzatvára týmto výberom zo svojej razantnej esejistiky a populárno-náučnej publicistiky jednu etapu svojej verejnej angažovanosti.
Ide o zvláštnu knihu. Je to kniha o zahraničnej politike, ale nenapísali ju ani diplomati ani analytici ministerstva zahraničných vecí. Autormi sú ľudia, ktorí sa jej venujú ako tvorcovia ideí a koncepcií, konzultanti, žurnalisti, poradcovia, občianski aktivisti, experti, pedagógovia. Niekedy ju dokonca ovplyvňujú výraznejšie než nejeden zamestnanec oficiálnych štruktúr.
Po knihe Odklínanie (Kalligram, 2004), po autorskej a editorskej účasti na rozsiahlom diele Kde sme?
Autor v publikácii rozoberá témy, ktoré z pohľadu súčasnej reality reflektujú otázky demokracie a slobody, národnej identity, národa a národnostných menšín v stredoeurópskom ale aj medzinárodnom kontexte vzťahov Slovákov a Maďarov, Slovenska a Maďarska, zatvorenej a otvorenej spoločnosti, ale aj mýtov, predsudkov a komplexov, ktoré ovplyvňujú vedomie slovenskej
Do Sarajeva sa už lastovičky nevracajú. Pod strechami jeho domov stratili svoju vlasť, akoby už navždy, a museli si nájsť nový domov. Ich raj sa zmenil v peklo. Tieto tvrdenia, žiaľ, nie sú metaforou. A čo v tých tragických juhoslovanských udalostiach na konci 20.
Po úspešnom Jadviginom vankúšiku vychádza u nás ďalší Závadov román Potomkovia fotografa. Autor nadväzuje na niť predošlého po slovensky publikovaného textu, na osudy jeho niektorých postáv. Dej sa začína rozvíjať pod vežou kostola s hviezdicovým budzogáňom na veži, ktorý je už slovenskému čitateľovi známy. Príbeh románu sa rozvíja v troch rovinách.
Často sa stretávame s ľuďmi – bez rozdielu veku, ktorí stratili schopnosť hovoriť a rozumieť reči, stratili vlastne to, čo ich robí ľuďmi – reč. Proces obnovy tejto schopnosti si nevyhnutne vyžaduje vedenie vysoko kvalifikovaných špecialistov.
Dokumentárny román o veľkej, bolestnej a zamlčiavanej téme druhej svetovej vojny – o deťoch unesených rodičom a vychovávaných ako reprezentanti árijskej rasy.
O autorovi:Arthur Peacocke (1924 - 2006) bol jedným z najvplyvnejších a najuznávanejších vedcov a teológov v jednej osobe v 20. storočí. Právom ho označovali za jedného z priekopníkov moderného dialógu medzi vedou a teológiou (náboženstvom).
Prvý román slovenského spisovateľa Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy.
Robert Menasse zobrazuje portrét svojej generácie v spoločnosti „kde sa bez erotického podtextu nepredá ani liter minerálky“ zábavne a s invenčnými pointami, s nadhľadom a odstupom. Aj keď jeho hrdina nedosiahne vykúpenie, po prečítaní tohto nezvyčajného vývojového románu dospejeme nielen k väčšiemu porozumeniu, ale aj k úteche.
Pre ľudí na Západe demokracia znamená „liberálnu demokraciu“, t. j. politický systém, ktorý sa vyznačuje nielen slobodnými a regulárnymi voľbami, ale aj právnym poriadkom, deľbou moci a ochranou základných slobôd prejavu, zhromažďovania sa, náboženstva a súkromného vlastníctva.
V chatovej osade na brehu priehradného jazera sa stretnú dvaja neznámi ľudia pri jesennom večernom lúskaní fazule. Jeden z nich zostáva po celý čas trpezlivým poslucháčom, kým druhý rozpráva o svojom bohatom, komplikovanom živote od krutých vojnových čias, cez biedu drsných povojnových rokov, cez rozličné zamestnania doma aj v cudzine až po súčasnosť.
Ospanlivý život v provinčnom kúpeľnom meste narušia archeologické vykopávky rímskeho hradiska, ktoré ukrývajú masový hrob s podstatne mladšími ľudskými pozostatkami. V zmätku začiatku 90.
Rozsahom malý spis osvietenského filozofa a proroka Francúzskej revolúcie Jeana-Jacqua Rousseaua (1712 – 1778) O spoločenskej zmluve alebo O princípoch politického práva z apríla 1762 je jedným z veľkých diel politickej teórie.
Filozofická esej je žáner, ktorým sa autor obracia na širšiu intelektuálnu a kultúrnu verejnosť. Je to žáner, prostredníctvom ktorého sa filozofia usiluje vystúpiť zo svojich úzko odborných kruhov a problémov a nadviazať komunikáciu aj s nefilozofmi či filozofickými laikmi. V takejto polohe je zamýšľaná a štylizovaná väčšina textov v tejto knižke.
Ako myslenie ovplyvňovalo a ovplyvňuje našu predstavu o strojoch? Ako naša predstava o strojoch a stroje samy ovplyvňovali a ovplyvňujú naše premýšľanie a našu predstavu o sebe a o svete okolo nás?
Rozsiahla práca významného slovenského historika je postavená na doteraz neznámych fondoch z archívov stredoeurópskych štátov, Bulharska, Nemecka a USA. Autorovi sa podarilo stretnúť s ľuďmi, ktorí sa nachádzali bezprostredne v okolí bývalého bulharského cára Ferdinanda, ústrednej postavy monografie.
