Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých.
Ako by ste zareagovali, ak sa od osoby, ktorá vás vychovala a ktorá vždy tvrdila, že láska je len prelud, dozviete, že sa po šesťdesiatpäťke rozhodla vydať za lásku z mladosti a presťahovať do zahraničia? Hlavne ak ste na tom postavili celý svoj milostný život, mimochodom, poriadne katastrofálny?
Liana po údajnej smrti svojho strýka Alexa, s ktorým mala krátku aféru, utiekla. Takmer po dvoch rokoch pátrania ju nájde jeho bratranec René. Neuveriteľne sa naňho podobá a je diabolsky sexi. Keď sa napokon Liana vráti do Bratislavy, čaká ju mnoho prekvapení. Vo vzduchu visí veľa nezodpovedaných otázok. Zomrel Alex vôbec? Alebo išlo o násilnú smrť?
Raz večer Karoviča prekvapí telefonát, aby rýchlo prišiel do Dómu sv. Martina. Stane sa svedkom záhadnej vraždy kňaza. Pri skúmaní tohoto prípadu spolu s kolegom Palicom a mladším kolegom Uchom narážajú nielen na tajomné vzťahy vo vnútri cirkvi, ale aj na záhadných ľudí, ktorí žijú vo vlastnom odtrhnutom svete.
Piate rozšírené vydanie knihy Jaroslava Franeka Judaizmus uvádza čitateľa do širokého spektra otázok súvisiacich so židovským duchovným svetom, objasňuje základné židovské náboženské predstavy a pojmy, popisuje rôzne náboženské prúdy, ktoré sa v priebehu dejín vyformovali, vysvetľuje historické pozadie ich vývoja.
Mirka, po náročnom detstve bez materinskej lásky, vychovávaná otcom alkoholikom, čelí životným vzostupom a pádom po svojom; spolieha sa na pomoc z neba. To jej má podobu levanduľovej lúky, na ktorej nikdy nie je sama. V dobrom aj zlom ju sprevádza matka, o ktorú pri tragickej udalosti prišla v detstve. Čo sa však stane, keď sa s ňou jedného dňa príde mama rozlúčiť?
Kniha věnovaná identitě strukturované židovské menšiny v českých zemích v první Československé republice vytváří celek s monografií Židé v českých zemích po šoa – Identita poraněné paměti (Marenčin PT 2016).
Príbeh zo života nielen o arabskej láske a pochybnostiach, ale aj o rôznych uhloch pohľadu na tú istú situáciu a o tom, aké problémy to prináša. Zuzana je rozvedená osamelá žena v najlepšom veku, ktorej chýba láska. Na dovolenke v Egypte sa zoznámi s mladším mužom, ktorý jej prejavuje náklonnosť, ona sa však vzťahu s moslimom bráni, pretože takej láske neverí.
Píše sa rok 1531. Kráľa trápia starosti. Nečakane zomrela jeho matka a po nevydarenej svadbe vojvodu de Guisé sa znovu stratila Sophie de Marginel. Ak sa čím skôr nenájde, Jeho Veličenstvo očakáva veľké nepríjemnosti zo strany Spoločenstva psa. Po Sophie naďalej pátra jej poručník, markíz de Pays-Rouge, hoci návratom do Francúzska ohrozuje vlastný život.
Po dlhoročnej úspešnej právnickej praxi odchádza Heda do dôchodku. Hoci sa naň ešte necíti. V jedno jesenné ráno ju prepadne srdcová nevoľnosť. Infarkt? Je to tetánia, panický atak a úzkostná porucha. Ako sa s ňou dá nažívať v mieri, zamilovať sa a dokonca znova cítiť šťastie, sa dozviete v tomto príbehu.
Píše sa rok 1531. Chlad neskorej jesene prináša rozuzlenie príbehov okolo Sophie de Marginel, ktorá sa len pred pár mesiacmi objavila vo Francúzsku. Každému, kto ju počas jej putovania stretol, zasiahla do života, pretože jej tajomstvá sú predovšetkým ich vlastnou minulosťou, ktorú by väčšina zo zúčastnených najradšej nechala spať.
V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienkami, nápadmi a úvahami. Záznamy v jednom z nich sú datované od roku 1996 do roku 2017. Sú to osobné vyznania, postoje a názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú v ňom témy slobody, rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie.
Píše sa rok 1531. Ples u vojvodkyne Diany de Poitiers sa neskončil podľa jej predstáv. Nielenže sa nepodarilo zistiť, kto neznáma šľachtičná je, ale náhle niekam zmizla. Jej totožnosť dokáže objasniť len samotný kráľ, František I., ale ten váha, aby nespôsobil škandál.
Gizi Fleischmannová (1892 – 1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Bola vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku. V čase holokaustu viedla Pracovnú skupinu, ilegálnu odnož Ústredne Židov. Ako žena a sionistka riadila mužov zo všetkých prúdov židovského spektra.
4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii.
Paula Santorisová sa odhodlá urobiť hrubú čiaru za starým životom. Chce sa naplno venovať žurnalistike a písať kvalitné články. Dokonca preruší kontakt s bývalým kolegom z kriminálky, keďže táto cesta nikam nevedie.
Proč francouzští intelektuálové kritizují elity ve své zemi, zatímco v zemích střední a východní Evropy právě elity chybí? Léta čekáme na to, kdy konečně nejlepší studenti budou řídit naši zemi. Silné a kvalitní školství je u nás zatím jen snem, ale elitní studenty už máme. Jak je využít? Jak to dělají v Paříži, Londýně a zbytku světa?
Tragikomický román o šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia opisuje nástup rokenrolu a elektrických gitár v malom meste na Slovensku. Doteraz najosobnejší text autora opisuje jeho brata, rockového gitaristu, ktorý prejde mnohými skupinami od bigbeatových až po barové kapely, aby nakoniec v osemdesiatych rokoch emigroval do Západného Nemecka, kde spácha samovraždu.
Lýdia prežíva v starej vile hotové peklo. Z jej manžela sa stáva zlostný, nervózny muž, ktorý ju bije a ponižuje. Všetko sa ešte viac zamotáva po oslave, keď manžel privedie domov svojich študentov. Medzi nimi bezočivú sexi Karlu, ale aj citlivého Róberta... Vymotá sa Lýdia z pavučiny intríg? Podľahne zakázanej láske? Udrží si rodinu? Ale za akú cenu?
Oskar začínal ako muzikant. Osud mu však ponúkol viac: peniaze, drahé autá, postavenie v skupine mafiánov. Operovali na mestskom trhovisku, vypaľovali kaviarne a reštaurácie, s pištoľou priloženou na spánky získavali firmy od podnikateľov. Naháňali strach, a k luxusnému životu potrebovali stále viac.
