Homérova Ílias je najstarším zachovaným literárnym dielom v Európe. Ide o epickú skladbu, ktorá opisuje časť bojov vo vojne pri Tróji. Námet pre svoje dielo Homéros čerpal z časov slávnej minulosti, keď Gréci víťazstvom zavŕšili desať rokov trvajúcu vojnu s Trójanmi. Trójska vojna sa odohrávala s najväčšou pravdepodobnosťou koncom 13. stor. pred Kr., resp.
V dobe Niccola Machiavelliho sa na politickej scéne diali neustále zmeny, ktoré prinášali jeho mestu a štátu Florencii mnohokrát pokoru. Počas svojho života sa Machiavelli snažil o zveľadenie svojho mesta a samostatnosť a nezávislosť Florencie od iných mocností.
O tom, kto je autorom Íliady, sa vedú už od staroveku nekonečné diskusie, čo sa nazýva aj homérskou otázkou. Názory na autorstvo sa rôznia. Jedni bádatelia sa prikláňajú k tomu, že ide skutočne o jediného autora, Homéra, a polemizujú aj o tom, že bol priamym účastníkom bojov pri Tróji.
Najvýznamnejší predstaviteľ filozofie obdobia neskorej renesancie 15.–16. storočia sa vo svojich statiach často vydáva do časov antiky a hľadá v nich príklady pre svoju súčasnosť. V diele Úvahy o prvej dekáde Tita Livia sa podujal podrobne preskúmať najmä prvých desať kníh Dejín rímskeho historika Tita Livia.
V Thukydidovom historickom diele nachádzame významnú časť dejín Grécka. Obdobie ktoré popísal vo svojich knihách, nežičilo mieru, naopak, prialo nepriateľstvu Atén a Sparty, ktoré sa vzájomne pustili do nezmieriteľného kolobehu vojen.
Druhá časť Thukydidovho diela Dejiny peloponézskej vojny obsahuje knihy V–VIII. Udalosti V. knihy sa začínajú v desiatom roku vojny, v ktorom bol medzi Aténami a Spartou uzavretý Nikiov mier. Uzavretím mieru však vojnové udalosti nedostali nadlho oddych.
S rozvojom aténskej demokracie sa v metropole Grécka začína od 5. storočia pred Kr. rozvíjať nová forma dramatického umenia. V Aténach vznikajú súťaže, ktorých obsahom sú predstavenia dramatickej tvorby. Hry a súťaže sa stávajú súčasťou sviatkov, osláv a občanom-divákom sa predvádzajú na nich dramatické, divadelné predstavenia.
V starovekých Aténach na pódiu Dionýzovho divadla pod Akropolou dominovala tragédia. No popri dramatickom umení dostávala priestor aj komédia, ktorá sa objavovala v satyrských hrách po predvedení tragických trilógií, ale aj ako samostatný žáner. A práve komédia bola náplňou tvorby Aristofana, ktorý sa stal najznámejším predstaviteľom starej atickej komédie.
Druhá časť príbehu nás zavedie do pohoria Pélion. Lesnaté, strmé úbočia, týčiace sa nad mestom Iolkos sú domovom drsných Kentaurov. Cheiron sa vracia po dlhšom čase k svojim druhom a s ním na Pélion prichádza aj Thetis. Obaja sú plní očakávaní čo na nich v zákutiach pélijských lesov čaká.
Knieža je najvýznamnejším dielom Niccola Machiavelliho. Hovorí v ňom o tom, aké formy vlády existujú v štátoch, ako vplýva fenomén moci na existenciu a fungovanie štátov. Vo svojich úvahách ukazuje, ako sa dá v štátoch získať a následne udržať mocenské postavenie. Rozoberá, na čo kniežaťu v štáte slúži vojsko a aké má mať v ňom miesto.
Svet starovekých Grékov, bojovných Achájcov zažíva svoj najväčší rozkvet. Achájci ovládajú Stredomorie, ostrovy i pevninskú časť Grécka. Nepriatelia sa však nechcú len tak vzdať a narúšajú pokojne plynúci život v ich kráľovstvách. V hradiskách svojich akropol panovníci riešia problémy života bežných dní.
Dielom Rétorika završuje Aristoteles skúmanie spoločenských javov, politického systému, vzťahov vytvárajúcich sa v obci, štáte. Väzby v obci, štáte sa prejavujú navonok medzi jednotlivcami individuálnym konaním, ktorého najvýraznejším vonkajším prejavom je ľudská reč. A práve spôsob reči, komunikácie je predmetom skúmania tohto Aristotelovho diela.
Aristoteles sa v diele Poetika podujal preskúmať matériu umenia a jeho spoločenský význam. Vo svojom bádaní čitateľovi podáva ucelený obraz o možnostiach ktoré človeku poskytuje umenie, jeho jednotlivé zložky. Venuje sa oblasti básnictva, dramatickej tvorby, skúma pôvod umenia, vznik a vývoj jednotlivých druhov umení, prostriedky, ktoré používa.