Pre slovenského rodáka žijúceho v Austrálii je literatúra akoby pupočnou šnúrou, ktorá ho spája s rodnou krajinou. Slovenský rodák žijúci v Austrálii v poviedkach líči obyčajné príbehy obyčajných ľudí na dvoch stranách zemegule.
Zaužívané príslovie pripomína – Kto sa nezaujíma o svoju minulosť, nie je hoden svojej budúcnosti. Môžeme mu dať za pravdu, veď aj naše dejiny ponúkajú plnú náruč nedopovedaných, naružovo prifarbených a či tendenčných údajov o dejoch, ktoré sa stali, o ľuďoch, ktorí žili pred nami.
Sľubný literárny rozbeh Ľudovíta Barana (pseud. Ľ. Bešeňovský) prerušila povojnová emigrácia. Zaujímavým výberom z básnickej tvorby sa do slovenskej literatúry vracia výnimočne kultivovaný, senzitívny tvorca.
V pôvodnom matičnom vydaní Zobraných spisov J. C. Hronského prvý Hronského román Žltý dom v Klokoči (1927) nevyšiel pravdepodobne pričinením samého autora. v tomto súbore ho však pokladáme za dôležité uverejniť nielen ako literárnohistorický dokument. ale ako literárne dielo. ktoré koncepčne nadväzuje na jeho poviedky a novely. súvisí s nimi.
Druhá z dvojice samostatných kníh, v ktorej sú zaujímavo opísané nevšedné a dramatické skutočné udalosti, situácie a príbehy, do ktorých autor vniesol vlastný pohľad s poukázaním na to, čo všetko sa pod zemou, na zemi a nad zemou môže stať, zažiť, prežiť i neprežiť.
Zobrané spisy Jozefa Cígera Hronského (1896 - 1960) vyšli už počas jeho života v Matici slovenskej v rokoch 1938 - 1944 v deviatich zväzkoch a zobrané spisy pre mládež v rokoch 1937 - 1942 v piatich zväzkoch.
