Prozaický metatextový debut slovenského autora Marcela Lacka prináša otvorené príbehy ako časti nekonečného celku. Sú to prototypy naratívnych sekvencií, ktoré sa vzájomne prelínajú a koexistujú, aby sa v rôznych kolíziách spochybňovala ich opodstatnenosť.
Poézia Vladimíra Roya (1885 – 1936) vstrebáva do seba podnety slovenskej literárnej moderny a kultivuje ich sebe vlastným introspektívnym spôsobom. Básnika lákala monumentálnosť básnickej apelatívnosti, no omnoho viac vyhľadával a rozvíjal možnosti poézie pri zachytávaní jemných poryvov v duši človeka, najmä v stave vypätia a rozochvenia.
Básnický debut Marcela Lacka je zrelý a ambiciózny, svoju energiu čerpá z éry text generation či anesthetic genderation. Autor nepriamo reaguje na aktuálne výboje spirituálnych posthumanistov, alebo tzv. druhú vlnu dekonštruktívneho písania, ktorá čoraz viac rezonuje v súčasnej slovenskej poézii.
Ďalšia básnická zbierka Stanislavy Repar je pokračovaním autorkinho básnického výskumu mnohotvárnej identity ženy – ten sa síce naplno prejavil až v zbierkach Nahá v tŕní (2006) a Tichožitia (2011), no jeho stopy sme mohli zaznamenať už v 90. rokoch – v básnickom debute Zo spoločnej zimy (1994) a zbierke Na hranici jazyka (1997, 2000).
James Sutherland-Smith je básnik na ceste, na výprave do krajín a do dejín, do jazyka a jazykov sveta, v neposlednom rade do podstaty človeka. Hoci sa narodil v škótskom Aberdeene, od detstva bol v pohybe po veľkej časti sveta, počnúc Áziou a Afrikou, končiac Veľkou Britániou či Srbskom. Jedna z jeho ciest viedla do Československa krátko pred politickou revolúciou 1989.
Básnická zbierka Šialený mesiac je oneskoreným debutom jednej z ústredných umeleckých osobností slovenskej literatúry 20. storočia. Pozoruhodný a dnes kultový básnik Ján Ondruš bol pripravený vstúpiť do literatúry podstatne skôr, zbierkou Vajíčko (1958), ale kniha narazila na odpor oficiálnych politikov kultúry.
Po takmer tridsaťročnom odstupe vychádza ďalší, celkovo tretí prierez básnickou tvorbou Mikuláša Kováča Prekročiť prah.