Raýmanov knižný debut, ktorý vychádza v reedícii po tridsiatich rokoch, sa vzpiera literárnym konvenciám na všetkých úrovniach.
Príbeh outsiderky, či desperátky Jolany Kohútovej, bývalej účastníčky povstania, sa odohráva na slovenskom vidieku v časoch kolektivizácie a je postavený na žánrovom pôdoryse klasického westernu: hlavný hrdina sa ocitá v nepriateľskom prostredí, podobne ako postavy Clinta Eastwooda lenže ten hlavný hrdina je žena.
Drsne a hutne napísaná dráma muža, ktorý cestou zo služobnej cesty zrazí vlastnú smrť.
Kniha je súborom textov, ktoré sochár, ochranár, aktivista (ale aj vášnivý bicyklista) Marián "Marko" Huba písal v deväťdesiatych rokoch pre rôzne dobové periodiká, alebo ich formuloval v podobe prednášok, diskusných príspevkov, rozhovorov či otvorených listov.
Vysoko vo vrchoch, hlboko v divočine, ďaleko od civilizácie, vyrástol Emil z Hôr. Žil sám, no nebol osamelý. Nič mu nechýbalo, nič ho nezlostilo, ani nevyrušovalo.
TAkmer denníkové zápisky pozorovaní a myšlienok, citáty z kníh a výstrižky z novín, ktoré zaujali hudobníka a filmára Deža Ursinyho v rokoch 1990 až 1992.
V príbehu Yora sa čitateľ prenesie do obdobia nasledujúceho tesne po udalostiach roku 1968, do navonok nevýrazných čias, keď sa akoby nič nedialo. Začala sa „normalizácia“ a národ sa vracia do stavu strachu a pretvárky. Stretávame mladú a šťastnú Emi, zľahka poletujúcu na obláčiku lásky a radosti zo života.
V roku 1994 sa Jakub Ursiny presťahoval do bytu k svojmu otcovi Dežovi. Otec, v predtuche blížiaceho sa konca, s pocitom, že synovi musí odovzdať svoje životné poznanie, začal písať Jakubovi listy. Jakub túto výzvu opätoval a vznikol tak jedinečý dialóg medzi otcom a synom o najdôležitejších otázkach života i smrti, ktorá je vždy nebezpečne blízko .
Za siedmimi horami. Za siedmimi dolami. A ešte o poriadny kus ďalej, tam, kde sa končia všetky konce sveta, odkiaľ je všade ukrutne ďaleko, na čistinke uprostred čierneho lesa stojí chalúpka. Nestojí rovno. Krčí sa, lebo je už veľmi stará. V chalúpke sedia starký a starenka. Tiež sa krčia. Obaja majú po stotri rokov a navyše je v chalúpke dosť nízky strop.
Emi po rokoch v emigrácii navštevuje rodné mesto. Pred očami ožívajú spomienky na detstvo, život v ošarpanom košickom činžiaku, ponuré povojnové roky. Malej školáčke Emi sa však tie časy vôbec nezdali smutné, len napínavé, zaujímavé.
