Obsiahlu literárnu monografiu, pod názvom Osud skrytý v kufríku, uviedol jej zostavovateľ spisovateľ Štefan Lazorišák, ktorý Francistyho poznal osobne.
Kniha je výsledkom medzinárodnej konferencie k 50. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, vydalo ju Svetové združenie bývalých politických väzňov. Dielo obsahuje aj doposiaľ nepublikované archívne záznamy z prostredia ŠtB. Na čiernej obálke sú dátumy úmrtia jednotlivých obetí okupácie, bolo ich 11.
Anton Halko prežil 17, 5 roka v pekle komunistických väzníc a zomrel ako 58 ročný. Ani v 50 rokoch nebol nikto tak dlho väznený. Paradoxne ho z USA kde sa chcel vždy dostať deportovali a dostal zákaz vstupu, kvôli tomu, že pracoval bez povolenia. Opisuje pomery v najhoršej komunistickej väznici v Leopoldove v čase normalizácie.
Dcéra násilne odvlečeného otca, približuje otrasné ale pravdivé svedectvo o živote násilne odvlečeného človeka. Dramatické obdobie dvoch svetových vojen, vzostup aj pád komunizmu, vysoké kvality ľudského umu, ale i poklesky a najnižšie vášne ľudského hyenizmu.
Svedectvo Jozefa Tekleyho, násilne odvlečeného orgánmi NKVD v roku 1945 a väzneného sa až do roku 1953. 4. apríla 1945 sa blížil k Bratislave front. S tromi kamarátmi zo Spiša ho zadržali pracovníci NKVD. Preto, že nevedel bol odsúdený Vojenským tribunálom štvrtého Ukrajinského frontu. Rozsudok znel : 10 rokov ITL (nápravno-pracovných táborov v ZSSR ).
Od ukončenia II. Svetovej vojny uplynulo už takmer 80 rokov. Pojem oslobodenie sa stal na dlhé roky synonymom propagandy Komunistickej strany Československa. Vo februári 1948 si uzurpovala moc a tým aj právo víťaza, ktorý diktuje a falšuje históriu.
Kniha vyšla s veľkým oneskorením, býv. minister kultúry Dušan Slobodník povolil jej vydanie len pod podmienkou, že nebude v predaji ale len pre členov SANO a KPVS. Týmto ju možno považovať za prvý ponovembrový slovenský samizdat.