Deset mýtů o Izraeli

Ilan Pappé je jednou z najvýraznejších a v očiach mnohých aj najkontroverznejšou tvárou „disidentskej“ skupiny izraelských historikov, ktorí od osemdesiatich rokov dvadsiateho storočia na základe novo sprístupnených, odtajnených archívnych dokumentov, kriticky prehodnocujú zavedený oficiálny výklad izraelských dejín, predovšetkým potom obdobie spojené so založením Štátu Izrael v roku 1948 a s izraelsko-palestínskym konfliktom, ktorý ani dlhé desaťročiach nedospel k mierovému riešeniu. V rámci voľného zoskupenia „nových historikov“ patrí Pappé k tým najradikálnejším. Za svoje postoje čelil vo svojej rodnej vlasti ostrým útokom, vyhrážkami smrťou a keď bol v roku 2007 vyštvaný z Haifskej univerzity, rozhodol sa pre odchod do Veľkej Británie, kde dodnes pôsobí na Exeterskej univerzite.
Vo svojej knihe Deset mýtů o Izraeli (v českom jazyku), ktorá vyšla v roku stého výročia Balfourovej deklarácie a päťdesiateho výročia okupácie zostávajúcich palestínskych území, Pappé vyvracia základné mýty, o ktoré sa opiera „štátna doktrína“ a oficiálny naratív Štátu Izrael. Spochybňuje napríklad tradičnú predstavu, že Palestína bola pred príchodom prvých sionistov takmer ľudoprázdnou, zaostalou púštnou krajinou, demaskuje mýtus o dobrovoľnom odchode palestínskych utečencov v roku 1948, ukazuje neudržateľnosť tézy, že neexistuje žiadna súvislosť medzi sionizmom a kolonializmom, dokazuje nepravdivosť názoru, že Izrael v roku 1967 pri šesťdňovej vojne jednal tak, ako jednal, preto, že „nemal na výber“, demonštruje neobhajiteľné presvedčenie, že Izrael sa v rámci mierového procesu z Osla skutočne pokúšal o urovnanie konfliktu a uzavretie mieru a v neposlednom rade koriguje široko zdielanú mienku, že Izrael je demokratickým štátom...
Zároveň je nutné dodať, že Ilan Pappé býva obviňovaný z toho, že sám manipuluje s faktami a vytvára mýty nové. Avšak aj tí, ktorí s nim nesúhlasia, by si jeho argumentmi podložený výklad mali vypočuť.