Dve krvavé koloniálne vojny, ktoré vyústili do diktatúry Ramzana Kadyrova pod patronátom Vladimira Putina – taká je cena, ktorú zaplatilo Čečensko na prahu 21. storočia za svoje vzopretie a volanie po samostatatnosti. Spisovateľka a reportérka Irena Brežná bola pri tom od začiatku.
Mnohí si dnes nevieme rady s tým, či s fašistami diskutovať alebo nie. Dokážeme rozhovorom zmeniť svetonázor druhého človeka? Alebo sa máme pokúsiť pochopiť konanie, ktoré sa nám absolútne prieči?
Kniha je rozdělena na čtyři části. V první autor popisuje sny, zkušenosti a schopnosti mentálně postižených dětí. V druhé části se věnuje problému dvou generací, dětem a jejich rodičům. Třetí část přínáší nevšední příběhy a čtvrtá se věnuje světu peněz. Čtenář se může dobrat k podobným příběhům i sám.
Rozsáhlé paměti novináře Stanislava Budína (1903–1979). Narodil se v ukrajinském Kamenci Podolském a po připojení Ukrajiny k sovětskému Rusku odešel do Polska. V roce 1923 přesídlil do Československa, kde se zapojil do komunistického hnutí. Na jaře 1929 vstoupil do KSČ. V letech 1934–36 byl šéfredaktorem Rudého práva.
Matúš Trenčiansky z rodu Čákovcov, jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorskom kráľovstve na prelome 13. a 14. storočia, patrí k najvýraznejším postavám našich stredovekých dejín. Jeho pôsobenie bolo natoľko významné, že našlo odraz aj v neskoršej tradícii o západnom a strednom Slovensku (teda pôvodne ovládanom území) ako o Matúšovej zemi.
„Chcel som napísať knižku o mechanizme diktatúry, o tom, aká je moc vo svojej podstate demoralizujúca, skorumpovaná a deformujúca,“ povedal o svojej knižke Cisár majster reportážneho žánru Ryszard Kapuściński. Autokratickí vládcovia, revolúcie, neznáme a vzdialené krajiny.
Demokraté, věřící v zákony, rozum a slušnost, čekají vždycky až příliš dlouho. Mezitím se z obyčejného populistu vyklube diktátor, strach z války vyvolá válku – a pak už bývá na všechno pozdě. Jsme asi nepoučitelní. Zažili jsme nádhernou chvíli historie, ve které nám bylo dovoleno věřit v platnost neomezitelných lidských práv každého jednotlivce.
Spomienky Gizely Lipovskej predstavujú svedectvo o dobe, na ktorú by mnohí (z rôznych dôvodov) radi zabudli. Niektorí sa ju usilujú vymazať z pamäti preto, že pre nich znamenala dovtedy nepredstaviteľné fyzické a duševné útrapy, iní zas nechcú, aby sa vedelo, že mali aktívny podiel na utrpení svojich spoluobčanov.
Kniha predstavuje osobnosť maliara Jozefa Vrtiaka (1920 - 1993), ktorý je pre súčasné publikum takmer neznámou osobou a to aj napriek faktu, že aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia.
Autobiografické dílo vypráví příběh o synovi Italů, kteří se vystěhují do Argentiny, kde si zřídí malou farmu. Mladík unikne osudu farmáře nástupem do semináře. Po jeho opuštění naráží na neutěšenou situaci v Argentině sužované diktaturou a atmosféru neustálého špehování a donášení. Hrdina nakonec odchází do evropského exilu.
Dokonalá dovolenka, exotický zážitok, objavovanie neznámeho. A na druhej strane ukrutná bieda, vykorisťovanie, likvidácia životného prostredia. Čo spája tieto dva odlišné svety?
Dialóg dvoch špecialistov v medicíne o šoku, dialóg, ktorý je experimentom, pokusom povedať známe menej obvyklou formou.
Margita Kohoutová (* 1916) prožila nelehký život. Narodila se v Liptovském Sv. Mikuláši v ortodoxní židovské rodině, a už to osudově poznamenalo její život.
Už od raného detstva sa v živote blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej prejavoval dar proroctva a túžby po hlbokom spojení s Bohom. Aby svoju túžbu naplnila a dala jej rozlet, vstúpila do augustiniánskeho kláštora. Nasledovali roky plné svätej bolesti a mystického zjednotenia s Bohom, čoho vonkajším znakom sa na dvanásť rokov stali stigmy.
Kniha prináša celoživotné spomienky Georga Ratzingera na jeho mladšieho brata Jopsepha. V rozhovore s Michaelom Hesemannom sa zameriava na ich hlboký súrodenecký vzťah, spomína na detstvo a mladosť ako aj na roky strávené v kňazskom seminári i v službe Cirkvi.
Publikácia obsahuje zoznam viac ako dvestošesťdesiat významných osobností, pochovaných na modranskom cintoríne. Príhovor v publikácii napísala ThMr. Anna Adamovičová, ev. a. v. farárka. Okrem iného v ňom uviedl:a „Modranský cintorín je mimoriadne vzácny. Odpočívajú tu ľudia, ktorí ukázali, ako treba prírodu, históriu, svet naokolo poznávať a s láskou chrániť.
Dojímavý príbeh o návratoch ku koreňom autorky žijúcej v zahraničí.
František Vláčil, český filmový režisér, malíř a grafik. Jeho filmová tvorba vyniká expresivní obrazovou formou a hlubokým filozofickým podtextem, který je zdůrazněn dramatičností a výraznou psychologií hrdinů (Holubice, Markéta Lazarová, Údolí včel, Adelheid, Dým bramborové natě, Stíny horkého léta, Koncert na konci léta, Hadí jed, Stín kapradiny, Mág.).
Biografie druhého československého prezidenta je rozdělena do dvou částí. Předkládaný první díl čtenáře seznamuje s osobností Edvarda Beneše mezi léty 1884–1935, tj. v době, kdy Edvard Beneš postupně stoupá českou společností a politikou až k prezidentskému úřadu.
Vliv Jacka Kerouaca, jeho díla a jeho stylu života stále neutichá. Naopak se legenda beat generation znovu probouzí a oživuje kulturní i společenský vývoj v Evropě i Americe. Jean-François Duval zpovídal šest blízkých přátel Jacka Kerouaca, aby ještě o něco poodhalil beatnickou legendu.