Listopad 1935. Fernando Pessoa leží na smrtelné posteli v nemocnici Sao Luís dos Franceses. Tři dny agonie, během kterých, jako v deliriu, velký portugalský básník přijímá své heteronymy, mluví s nimi, stanovuje svá poslední přání a vede dialog s fantasmaty, která ho celý život provázela.
Útle dielo, v ktorom splýva realita a metafora, zložené z úvah, úryvkov, prerozprávaných či náhodou odpočutých príbehov, slová v ňom šumia ako morské vlny a jeho skutočnými protagonistami sú divoké a tajomné Azorské ostrovy, patrí medzi najkrajšie prózy Antonia Tabucchiho a môže byť právom považované za literárny klenot. „...
Román jedného z najvýznamnejších talianskych spisovateľov a obdivovateľa portugalskej kultúry. V knihe sa prelína sen so skutočnosťou a prítomnosť s minulosťou. Rozprávač blúdi ulicami Lisabonu počas horúceho júlového popoludnia, v zákutiach sa stretáva so živými i mŕtvymi a nachádza pritom sám seba.