Bendzákov básnický rukopis má svoju existenciálnu a generačnú výpovednú hodnotu, lebo nechce byť ničím iným, len záznamom chvíle, v ktorej sa konfrontuje neistá empíria osamelého subjektu s tým, čo ju presahuje vzťahovo, eticky či duchovne.
"Smútok je metafyzický sviatok, ktorý celebruje sám Život ako spomienkovú udalosť na božské nebytie. Na život pred životom a možno na život po smrti. Duša sa len s ťažkosťami vyrovnáva s nedokonalosťou tohto sveta, keďže jej otec je Dokonalosť sama. Človek je súčasťou prírody, ale jeho duša, to je nebo, ktoré sa nad ňou skláňa od nepamäti.
