Záverečná časť románovej trilógie Rivers of Babylon, bohato zaľudnená bizarnými postavami a postavičkami. Čitateľ sa pobaví na absurdných situáciách, na drsnom rozprávačskom jazyku autora i na jeho svojskom, zemitom humore. Obálku nového vydania celej trilógie navrhol Tomáš Klepoch.
Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina je voľné pokračovanie debutového románu Petra Pišťanka. Autor v ňom predviedol to, čo sa už v náznakoch dalo zistiť v jeho predchádzajúcej tvorbe – motivické, no najmä personálne prepájanie jednotlivých príbehov samostatných textov.
Knižný debut, román Rivers of Babylon (1991) vzbudil nebývalý čitateľský a kritický záujem. Pišťanek v ňom expresívnym jazykom s využitím rôznych štýlových vrstiev opisuje pre slov. literatúru netradičné prostredie bratislavského podsvetia, ktoré zaľudňujú postavy drobných i väčších podvodníkov a prostitútok.
Peter Pišťanek, autor kultovej trilógie Rivers of Babylon či spoluautor úspešnej zbierky Sekerou a nožom, si v poviedke Neva zašiel po tému do postkomunistického Petrohradu. A predviedol sa ako naslovovzatý profesionál. V poviedke nestrieka krv a nepresakuje ľudské dno.
Príbeh osemročného chlapca, ktorého rodičia sa nevrátili z návštevy Viedne späť za železnú oponu, a preto vyrastá u svojich starých rodičov. Žije obklopený svojimi detskými a dospelými priateľmi i nepriateľmi v takmer magickom prostredí Starej Vsi, navonok idylickej pohraničnej obce.
Rivers of Babylon II. je volným pokračováním úspěšného románu Petera Pišťanka. Autor v něm svým nezaměnitelným stylem rozvíjí osudy postav knihy Rivers of Babylon I. a zároveň se děj prolíná s postavami z knihy Muzika (Kniha Zlín, 2009), která je u nás rovněž dobře známá a podle níž byl na Slovensku natočen i stejnojmenný celovečerní film.
Slovenský autor Peter Pišťanek v něm rozehráva barevnou mozaiku postav a postaviček, které dávno před nástupem dravého kapitalismu devadesátých let vpluly ničím nevarovány do rozbouřených vod naší nedávné minulosti a naprosto přesně v knize předpovědel československou realitu, jež se v plné nahotě vynořila o několik let později.
Expresívny jazyk s využitím rôznych štýlových vrstiev opisuje pre slovenskú literatúru netradičné prostredie bratislavského podsvetia. Namiesto psychologizácie sa prikláňa k extrovertnému typu písania.
Pri príležitosti 25. narodenín Vydavateľstva SLOVART si pripomíname aj dielo autora, ktorý nás opustil predčasne.