Básnik Boris Mihalkovič disponuje najvzácnejším darom: vnímavou pokorou k hodnote slova a reči, k jeho a jej možnostiam, dosahom a presahom. Jednotlivé texty Mihalkovičovej knihy Môj nebeský kôň možno pripodobniť k šperkárskej práci na budovaní a cizelovaní verša, na prelínaní niekoľkovrstvových metafor s podobenstvami a symbolmi.
Bonavia, vrstevnatý román s autobiografickými prvkami potvrdzujúci autorovo majstrovstvo v zachytení vlastného literárneho sveta, demonštruje Velikićovu výnimočnú rozprávačskú a jazykovú kultúru, vybrúsený štýl a cit pre pôsobivý detail.
Ľudské životy sa uzlia. Jeden s druhým. S tretím. So sebou samým. Nerozmotateľne. Neprehľadne. A pritom je to také jednoduché; stačí sa obzrieť ponad plece a vidíme celkom jasne, že všetko tu už dávno bolo.
Niekoľko viet: Ján Lajčiak (3) Boris Mihalkovič: Túžba po jari a iné básne (5) Veronika Šikulová: Moje spevavce (17) Koloman Sokol: Maestro de los maestros (23) Ján Litvák: Marhuľový mesiac (41) Juraj Raýman: A riekol Jozef...
Kniha Trblet v oku básnika, osamelého bežca Ivana Laučíka, obsahuje texty napísané pomimo básní – v dlhých riadkoch. Žánrovo sú mimoriadne pestré, a preto aj nezaraditeľné. Pohybujú sa na pomedzí poviedky, či fejtónu, najbližšie však majú zrejme k žánru eseje (a ešte aj tú presahujú).
Gabriela Rakúsová patrí k tomu typu recenzentov a tvorcov rozhlasových pásiem, ktorí pravidelne reagujú na dianie v literatúre i vo výtvarnom umení. Z hľadiska prístupu k umeleckému objektu nadväzuje jej kniha na ten typ odbornej reflexie, ktorý možno označiť ako kritiku sympatie.
Kniha Eugena Gindla Čelom vzad, ozvena!
Básnik Ján Štrasser v svojej najnovšej zbierke Až organicky nadväzuje na svoju tvorbu z posledných desaťročí. Ostal verný svojmu minimalistickému záznamu básnickej reality, v ktorej vyhľadáva a nachádza netušené súvislosti, organizované jazykovou výstavbou básne.
Niekoľko viet: Ján Lajčiak (3) Boris Mihalkovič: Túžba po jari a iné básne (5) Veronika Šikulová: Moje spevavce (17) Koloman Sokol: Maestro de los maestros (23) Ján Litvák: Marhuľový mesiac (41) Juraj Raýman: A riekol Jozef...
Spisovateľ Ján Štrasser (1946) začal svoju literárnu dráhu v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia ako básnik, no zároveň sa v tom čase profiloval ako literárny kritik so zameraním na vtedajšiu mladú poéziu. Patril medzi ťažiskových autorov časopisu Mladá tvorba.
Nullae, čítaj „núllé“, rozumej NIČ. Keď je niečo ničím, neznamená to, že neexistuje; keď je niečo ničím, je dobré zamyslieť sa nad naozajstnou hodnotou nepolapiteľného. Krátkodyché, krátkozraké popevky bokom – tu ide o viac. V zápase o zmysel opiera sa Peter Prokopec o múdrosť. Je to nerovný boj.
Autor nevarí z prvej vody; dokonca ani z druhej. Módy a módičky sú mu cudzie, rovnako aj ošúchané slová, otrepané, duté frázy, nepotrebné reči a spevné žiale malátnych kolibríkov.
Kniha Poker s kockami ľadu je akýmsi voľným pokračovaním dvoch kníh o Osamelých bežcoch: Pohybliví v pohyblivom (2007) a Pohybliví nehoria(2009).
Všetko nevyhnutné, osudovo nalinkované si nás stále viac a viac znepriateľuje. Odchody. Príchody. Očakávania. Stála nestálosť. Bezhraničná prelietavosť. Čokoľvek hasnúce, vyspievané. Nedajme sa, nenechajme sa preto mýliť minulým, budúcim, tobôž nie prítomným.
Kniha Alty Vášovej Menoslov obsahuje dvadsaťšesť mikropríbehov, nadpísaných krstnými menami, zoradených podľa abecedného poriadku, ktorý tvorí akýsi telefónny zoznam knihy. Jediným údajom je podľa mena rod a podľa číslovky vek postáv, pričom vek sa pohybuje od útleho detstva do hlbokej staroby.
Texty obsiahnuté v knihe Moje mesto mapujú Slovensko celkom iným spôsobom, ako turistické bedekre či naivné maľované mapy; mapujú ho rôznymi smermi a najväčšmi do hĺbky. Rôznorodosť autorov tu dovedna spája texty beletristické, esejistické, publicistické i rozhovory.
Valerij Kupka sa udomácnil v kontexte súčasnej slovenskej poézie ako autor enigmatických, tajomných a nevypovedateľných obsahov situovaných do mytologického času.
Pod názvom Nova et vetera, čiže Nové a staré, predkladá Július Vanovič jedenásť esejí o slovenskej literatúre. Žáner a kvality jeho eseje netreba predstavovať, dávno patrí medzi slovenských esejistov hodných toho mena.
Na začiatku svojej tvorivej cesty sa Chlebnikov vyjadril: "Kepler napísal, že počuje hudbu sfér. Ja ju však vnímam nielen ušami, ale aj očami, rozumom a celým telom." Chlebnikov žil hudbou sfér, ktorú sa usiloval prepísať do jazyka ľudí, aby aj oni počuli jej majestátne, vznešené tóny a jej prostredníctvom sa nadchli pre svoju budúcnosť.
Keď ideš sám za sebou môže sa ti stať, že stretneš odraz ozveny aj tých najtichších hlasov. Nie je to isté, - ale pravdepodobné. I keď príliš silný zvuk je rovnako nepočuteľný ako slabý. A naopak. Jedno je isté: keď ideš sám za sebou, nejdeš sám. S Jurajom Mojžišom som sa už neraz zhováral. Viazane i neviazane. A vždy to bolo pre mňa užitočné.