Monografia literárneho vedca Petra Darovca predstavuje Petra Pišťanka ako prelomového autora deväťdesiatych rokov 20. storočia, ktorý slovenskej literatúre otvoril celkom nový svet mafiánov a prostitútok, ich životný štýl a prejavy správania vrátane poklesnutého jazyka.
Strom alebo košatý príbeh o strašne zlom Blöeglöekovi a o Princeznej, ktorá mala všetko Ilustrovaná kniha pre deti školského i predškolského veku, a vzhľadom na svoje etické a ekologické posolstvo aj pre ich rodičov. Alegorický príbeh o ľudskej krátkozrakosti a nenásytnosti otvára dobrodružnú, ako i eko-filozofickú rovinu.
Janko Silan (1914 1984), básnik, kňaz, žil a tvoril mimo literárnych centier, programov a skupín. Zachoval si slobodu a nezávislosť vo vnútornom exile. Musel sa vyrovnávať najprv s nepriazňou osudu (chudoba, slabozrakosť, strata matky), neskôr s nepriazňou režimu.
Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň slúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou.
Monografiu tvoria analýzy zbierok, interpretácie básní a opis štyroch princípov autorovej poézie, tieto tri väčšie celky sú navzájom prepojené množstvom odkazov a vytvárajú interpretačnú sieť, nie nepodobnú osamelobežeckej téze o básni sieti. Ivan Laučík (1944 - 2004), básnik zo skupiny Osamelých bežcov, bol životom a tvorbou nerozlučne spätý s Liptovom.
Dvojdomá slovenská a slovinská spisovateľka a poetka Stanislavá Chrobáková Repar v epištolárnej knihe Balans vypovedá o náročnej každodennosti aktérov „živej“ kultúry. Hoci vychádza z osobných skúseností, svojimi postrehmi a úvahami pomenúva všeobecné problémy spoločenského postavenia súčasných tvorcov.
V interpretácii Jána Zambora Ján Zambor, básnik, prekladateľ a literárny vedec interpretuje slovenského básnika, folkloristu, prekladateľa, jazykovedca a predstaviteľa mesianistickej línie v slovenskom romantizme Sama Bohdana Hroboňa. V Hroboňovej poézii dominujú mystické ambície a unikátna slovotvorba.
Knižné vydanie komiksu pripravili autori Soňa Balážová a ilustrátor Dávid Marcin na základe seriálu Zlatý zub, ktorý vychádzal na pokračovanie v časopise Slniečko. Pozývajú objavovať čitateľov tajomstvá školskej pivnice s hrdinami Miriam, Mikulášom a Ivom. V pivnici našli nielenže tajnú skrýšu, oni v nej objavili pračudesný plechový prístroj. Čo to je?
Kniha je poetickým dokumentom z autorkiných denníkových záznamov - od osobných, cestovateľských až po rastlinné. Ich súčasťou sú sny, lyrizovaná próza, básne či osobné čítania filozofov (Martin Heidegger), výtvarníkov (Osmo Rauhala) a literárnych postáv (Anna Kareninová). Poetka nám otvára vždy nové a zároveň trochu iné archívy priestorov.
Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i., ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly.
Výber z literárnokritických textov publikovaných časopisecky a na webe v roku 2018. Zostavil ju literárny vedec Vladimír Barborík. Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje.
Autorka, literárna vedkyňa, ponúka svoje čítanie a reflexiu textov vybraných autorov formou fiktívnych rozhovorov, hoci s viacerými sa pozná osobne. Básnikov, prozaikov či literárnych vedcov necháva odpovedať na svoje otázky ich vlastnými textami a cez ne odkrýva ich myšlienkový svet. Ponúka netradičné stretnutia s A. P.
Anotácia: Slováci a Československá socialistická republika - ďalší zväzok exkluzívnej edície Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov XIII d zachytáva bezmála tridsať rokov najnovšej slovenskej histórie - obdobie Československej socialistickej republiky. Začína sa roku 1960 prijatím novej ústavy, ktorá deklarovala víťazstvo socializmu v krajine.
Profesor Ján Zambor sa popri pedagogickej a literárnovednej práci venuje aj vlastnej básnickej tvorbe a umeleckému prekladu. V knihe nájdeme všetky oblasti autorovho záujmu. Usiluje sa o čo najkomplexnejšie uchopenie významov a zmyslu diela, venuje sa poézii takých autorov ako Hviezdoslav, Krasko, Válek, Stacho, Mihalkovič, Strážay, J.
Osemročná Ema má dva domovy, lebo rodičia žijú oddelene a majú ju v striedavej starostlivosti. Jej najlepší kamaráti sú desaťročný Max a jeho psík Gagarin. Chcú spoločne napísať knihu pre dospelých, aby lepšie chápali detský svet. Ich priateľstvo aj celý život sa obráti naruby, keď sa Gagarin stratí.
Kniha rozhovorov Žiť svoju báseň vypovedá o živote a diele Ivana Štrpku od jeho detstva, literárnych začiatkov v časopise Mladá tvorba a vzniku dnes už legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci až dodnes. Dôležitou súčasťou dialógov sú jeho názory na poéziu, na vlastnú kreativitu a na literatúru i kultúru, na dobu, v ktorej žijeme
Publikácia vychádza z bohatého archívu fotografií Antona Šmotláka (1920 - 1979), na ktorých zaznamenal oficiálny aj neoficiálny literárny život na Slovensku v dvoch desaťročiach. Literárni vedci Vladimír Petrík a Vladimír Barborík v krátkych sprievodných textoch a výberom citátov z dobovej tlače približujú, ako sa menili literárne a spoločenské pohyby 60. a 70.
Najvýznamnejšie básnické dielo slovenskej literatúry s protivojnovou tematikou je stále aktuálne ostrým odsúdením morálneho a spoločenského úpadku a ponížením ľudskosti, ktoré vojnový konflikt prináša.
Biografiu Kornela Földváriho editorsky pripravil a zostavil spisovateľ Peter Krištúfek podľa záznamu spoločných rozhovorov, ktoré vznikli v rokoch 2007 – 2011. Kornel Földvári (1932 – 2015) v sebe skrýval viacero osobností. Bol spisovateľ, publicista, novinár, teoretik humoru, literárny kritik, riaditeľ divadla a milovník pokleslej literatúry.
V knihe esejí autorka cez prizmu večnej témy dobra a zla predostiera zdroje nielen svojich literárnych inšpirácií, ale aj svojich mravných hodnôt a postojov. K tejto reflexii si prizýva spisovateľov, výtvarníkov, filozofov, ale aj svojich blízkych a priateľov. Časť knihy tvoria listy Ivana Kadlečíka autorke.