Komédia o poctivom a šikovnom cukrárovi Šimonovi. Skromný starý mládenec sa v praktickom živote stáva ľahkou obeťou svojho šéfa, matky a zástupu vydajachtivých žien. V príbehu sa objavujú osvedčené postupy takmer všetkých dôležitých období filmovej komédie.
Děj slovenského filmu se odehrává v zapadlé vesnici a líčí život činorodé matky a její dospívající dcery poznamenaný trpkými zkušenostmi s mužskou bezohledností.
Týždeň vo filme je označenie filmových žurnálov, ktoré sa počas vyše štyroch desaťročí v československých kinách uvádzali pred každým filmovým predstavením. Išlo o súbor krátkych spravodajských, resp. publicistických reportáží, ktorých úlohou bolo zachytiť najvýznamnejšie a spoločensky najaktuálnejšie udalosti a témy za obdobie uplynulého týždňa.
Eva Filová v publikácii Eros, sexus, gender v slovenskom filme pátra po existencii erotiky v slovenskom filme, v ktorom po dlhé roky prevládal viac pud sebazáchovy než tvorivý princíp slasti.
Ako napovedá už názov, publikácia je venovaná filmovým dielam z obdobia rokov 1921 – 1991, teda dielam, ku ktorým Slovenský filmový ústav vykonáva práva výrobcu. Konkrétne ide o výber 35 celovečerných filmov, ktoré predstavujú to najlepšie, čo v našom audiovizuálnom prostredí doposiaľ vzniklo.
Publikácia pod názvom Alain Resnais – Kinematografia mozgu je zborníkom textov slovenských, českých, francúzskych a britských autorov a Resnaisovu tvorbu približuje z rôznych historicko-teoretických perspektív od režisérových raných krátkometrážnych dokumentárnych filmov až po jeho zatiaľ posledný dlhometrážny počin Ešte ste nič nevideli.
Štúdia pojednáva o šestici filmových diel Jiřího Menzla, v ktorých sa tento mimoriadne úspešný a uznávaný režisér pokúsil sebe vlastným, neopakovateľným spôsobom adaptovať šesť literárnych predlôh fenomenálneho českého spisovateľa Bohumila Hrabala.
Zborník Minority a film tvorí súbor príspevkov z 14. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 20. – 23. októbra 2011 v kaštieli Topoľčianky.
Václav Macek. preklad Zuzana Dudášová. FOTOFO-Stredoeurópsky dom fotografie vydal anglickú verziu monografie Ján Kadár . Pôvodná verzia knihy vyšla pred tromi rokmi. "Vydanie monografie v anglickom preklade bol risk. Ale Ján Kadár nebol len významný režisér a scenárista slovenského a československého filmu. Patril aj k uznávaným autorom kanadskej kinematografie.
Sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887 - 1917). Prvá časť zachytáva život Martina Pichandu v časoch rozvoja murárskeho remesla, v druhej časti sa do popredia dostáva jeho syn Samo, žijúci v období vyostrujúcej sa spoločensko-politickej krízy, ktorá napokon vyústila do 1.
Kniha je monografickou a historiografickou prácou o živote a diele výtvarníka, karikaturistu, scenáristu, animátora a režiséra Viktora Kubala. Táto jedinečná osobnosť slovenskej kultúry obsiahla množstvo aktivít a svojím dielom prepojila umenie karikatúry, grafiky a oživenej kresby.
Monografia venovaná priekopníkovi a jednému z najvýznamnejších tvorcov slovenskej kinematografie je dielom autorky reprezentujúcej našu najmladšiu filmologickú generáciu. Vo svojom texte sleduje Bielika a jeho tvorbu čo najkomplexnejšie: od genofondu a fyziologických dispozícií až po obraz človeka-tvorcu, ktorý sa raz prispôsobuje prostrediu, inokedy ho sám aktívne mení.
Zborník Béla Balázs – chvála filmového umenia tvorí súbor príspevkov z 12. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 22. – 25. októbra 2009 v Levoči.
Kniha sa venuje možnostiam filmového zobrazovania s dôrazom na temporalitu filmových aktualít, resp. dokumentárnych filmov, a k ich porovnaniu s charakteristikami a temporalitou písaného textu historických prác.
Filmový zemepis Viery Langerovej (edícia Studium), sa zameriava na základné historicko-kultúrne súradnice troch kinematografických celkov – kontinentálnej Číny, Hongkongu a Tchajwanu.
Prvým sprostredkovateľom ľudskej komunikácie je jazyk, druhým rozprávanie. Monografia sa zaoberá postavením rozprávania v dnešnej audiovizuálnej kultúre. Sleduje jeho teoretický a historický kontext z hľadiska literárnej a filmovej mediality a intermediality.
Zborník Interpretácia a film tvoria príspevky z 11. česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa ako pravidelné výročné stretnutie filmových teoretikov, historikov, estetikov i odborníkov iných spoločenskovedných odborov uskutočnila v dňoch od 18. do 21. októbra 2007 v Krpáčove.
Keď sa o niekom dozviete, že nedokončil tri školy, obvykle očakávate, že jeho životný / profesionálny príbeh bude rozprávaním o neúspechu. V prípade slovenského režiséra Jána Kadára (1918 – 1979), ktorý nedokončil ani štúdium práva na Karlovej univerzite, ani Školu umeleckých remesiel u Karola Plicku v Bratislave, ani FAMU, to ale neplatí.
