Monografia reaguje na potreby knižného trhu, na ktorom absentujú alebo sú výrazne obmedzené zdroje v oblasti supervízie v sociálnej práci a konktrétne začínajúcich sociálnych pracovníkov a jej špecifík. Kniha má dve časti. V prvej autor približuje históriu supervízie v sociálnej práci vo svete, jej teoretické vymedzenia a ďalej prístupy a modely v supervízii.
Predmetom knihy je realizmus vo filozofii 20. storočia a jeho tri varianty. Konkrétne, neorealizmus, kritický realizmus, intuitívny realizmus, s cieľom priblížiť, predstaviť filozofické koncepcie najvýznamnejších reprezentantov jednotlivých variantov realistickej platformy, ku ktorým bezpochyby patrí A. N. Whitehead, N. Hartmann, N. O.
Monografia reflektuje otázku interpretácie dejín prostredníctvom historického a filozofického prístupu, pričom sa koncentruje na filozofickú interpretáciu dejín u Martina Heideggera. Výnimočnosť Heideggerovej fenomenologicko-ontologickej optiky spočíva v odkrytí úzkej väzby medzi interpretáciou dejín a časovo-dejinnou interpretáciou ľudskej existencie.
Téma publikácie je v slovenskom filozofickom, etickom i pedagogickom prostredí originálna, až priekopnícka. Otvára pole pre uvažovanie v kontexte kultivácie porozumenia ľudskému svetu ako svetu hodnôt a zmyslu. Je to seriózny príspevok k otázke sebakultivácie človeka modernej doby.
Predložená práca nadväzuje na monografie Úvod do metodológie spoločenských vied (2011) a Empirické a teoretické postupy spoločenských vied (2014), ktoré autor napísal v spoluautorstve s prof. J. Viceníkom. Obsahujú analýzu diskusií o povahe a význame metodológie vied, ľudského sociálneho systému, konania a sociálnej zmeny, ich špeciálnovednom pozadí a pod.
Monografia si kladia dva ciele. Prvým je analyzovať a priblížiť pohľad vybraných stredovekých autorov na pluralitu náboženstiev, ich spôsob obhajoby kresťanstva ako pravého náboženstva a konfrontáciu s inými náboženstvami. Druhým cieľom je prihliadnuť k niektorým súčasným interpretáciám a komentárom ich myslenia.
Autor je popredný súčasný kresťansky orientovaný francúzsky f?ilozof (1913?–?2005) ovplyvnený fenomenológiou, štrukturalizmom a hermeneutikou. V tomto diele analyzuje stvárnenie času f?ikčným rozprávaním a v ňom čas z hľadiska teoretickonaračného i f?ilozof?
Josip Mlakić je súčasný bosniansko-hercegovinský a chorvátsky autor. Narodil sa v roku 1967 v Bugojne. Literatúre sa výraznejšie začal venovať začiatkom nového milénia. Jeho romány Keď sa dvihnú hmly (2000, Kad magle stanu), Živí a mŕtvi (2002, Živi i mrtvi) a Po stopách hadej kože (2007, Tragom zmijske košuljice) boli viacnásobne ocenené.
Predkladaná publikácia sa zaoberá otázkou, čím všetkým , a či vôbec, môže filozofia, a zvlášť filozofická antropológia, prispieť k poznaniu človeka a kde naopak musela v riešení uvedenej otázky prenechať iniciatívu konkurenčným diskurzom.
Kniha nadväzuje na text, ktorý bol vydaný v roku 2003 pod názvom "Vyučovanie v otázkach a odpovediach." (E. Petlák, J. Komora). Uplynulých desať rokov potvrdilo, že jeho obsah splnil svoje poslanie.
Oblasť zamestnanosti je jedna z najrozsiahlejších a najnáročnejších oblastí štúdia z dôvodu, že je potrebné rozumieť nielen sociálnym súvislostiam, ale aj ďalším ako napr. ekonomickým – akými sú fungovanie trhu práce, vplyv hospodárskej politiky na politiku zamestnanosti ako súčasti sociálnej politiky a podobne.
Autori v knihe • tematizujú súčasný stav v univerzitnom vzdelávaní a vede • filozoficky reflektujú našu akademickú situáciu • kriticky analyzujú jej spoločenské a ideové pozadie • identifikujú príčiny a dôsledky • hľadajú hodnoty, na ktorých stojí akademická kultúra
"Predkladaná publikácia je kvalitným príspevkom do súčasných sporov o chápanie "ženskosti" a jej oslobodenia spod rôznych zotročujúcich obmedzení. Je presvedčivou a na racionálnej argumentácii postavenou analýzou navzájom si konkurujúcich spôsobov uchopenia problematiky ženy.
Do textu neboli zahrnuté napr. elektrické meracie prístroje a meracie metódy (s výnimkou merania magnetických polí), technológia výroby elektrotechnických a elektronických súčiastok a pod.
Cieľom knihy Základné otázky filozofie je poskytnúť čitateľovi komplexný pohľad na filozofiu z hľadiska Večnej filozofie. Večná filozofia (lat. Philosophia perennis) je spôsob uvažovania, ktorý vychádza z predpokladu univerzálnej duchovnej skúsenosti ľudstva a vyznačuje sa skôr syntetickým prístupom.
Prof. Dr. Štefan Volner, CSc. sa narodil 10 septembra 1952 v Štrbskom Plese. Špecializuje sa na problémy globálnej bezpečnosti. Od roku 2003 sa intenzívne zaoberá geopolitikou, globálnymi hrozbami a rizikami pre ľudstvo. Doteraz vydal 16 monografií. K najvýznamnejším patria: Zdroje energií pre EÚ a SR v 21. storočí, Bezpečnosť ľudstva.
Hlavnou témou monografie je fenomén pomoci ako súčasť sociálneho myslenia a neskôr aj sociálnych teórií. V prvých kapitolách je venovaná pozornosť samotnému vymedzeniu fenoménu pomoci v sociálnom myslení z teoreticko-metodologického ako aj historického hľadiska.
Túžba prežiť je inštiktívna a typická pre všetky živé organizmy, vrátane človeka. Je zrejmé, že prežijú tí, ktorí su schopní obstáť v konkurenciia držať krok s dobou, efektívne zvládať prekážky a nástrahy života. Žiaľ, pocelom svete sa túžba prežiť spája s presvedčením, že prežijú len úspešný a bohatý ľudia.