Hanu po trojročnom odpykaní trestu za krádež, ktorej sa nedopustila, nepustia na slobodu, musí podstúpiť nútený pobyt. Internovanie ustanovené cárskym zákonom však spočíva jedine v premiesťovaní väzňov do iného mestečka, kde ich magistrátni úradníci nechávajú napospas ulici.
Vyznania priateľke, doliehajúca staroba, ako aj momentky z detstva, neraz sprevádzané stratou matky, to sú hlavné témy Šidlíkovej zbierky, ktorá pozostáva z básní spomedzi rokov 2013 – 2020.
Sogel nepatrí medzi autorov, ktorí sa vydali na prvú plavbu okolo sveta poézie, skúsenosti získal už omnoho skôr a využil ich práve v básnickej zbierke O morskej reči. Vo vnútorných dialógoch sa najčastejšie obracia k žene, ale neraz polemizuje i s pomyselným druhým ja. Ťažiskom jeho lyriky je intímnosť chvíle.
Po stáročia sa tešili mimoriadnej obľube: dobrodružné, hrôzostrašné aj sentimentálne príbehy označované ako ľudové čítanie. Poznali ich aj u nás. Poskytovali zábavu alebo vyvolávali napätie, mnohé pretrvali dodnes: historky o kúskoch šibala Eulenspiegela či obyvateľov mestečka Šilda, nášho Kocúrkova.
Kniha Vitráže v pamäti predstavuje preklad štyroch básnických zbierok z celoživotnej tvorby Borowiczovej, piata časť Sšedivel blankyt pozostáva z autorkiných najnovších básní. Súborné dielo tak ponúka komplexný obraz jednej z predstaviteliek súčasnej poľskej poézie.
Nič vraj nie je staršie ako včerajšie noviny – toto obľúbené tvrdenie platí iba podmienečne. V dobovej tlači, práve tak ako v knižkách zabudnutých autorov, sa totiž oplatí zalistovať i po desaťročiach, ba stáročiach, pravda, ak nás neodradí prach, ktorým zapadajú v knižniciach.
Problému narastajúcej priepasti medzi bohatými a chudobnými sa nemohol vyhnúť ani Korczak, sociálnym rámcom jeho diela sú práve najchudobnejšie vrstvy, a to najmä deti na okraji spoločnosti. Ich domovom je ulica, kde nedoživené a krajne zanedbané klamú, žobrú alebo predávajú hoci aj kvety, aby získali drobné na prežitie.
Človek sa prostredníctvom irónie odjakživa vyrovnáva so skutočnosťou. I Kvič reaguje na absurdity, aké plodí súčasná doba, a hravým spôsobom, skôr nadľahčene než zlomyseľne, miestami priam aforisticky, si vytvára vlastný odstup od tragických udalostí.
Ábel Hradscheck, hostinský a obchodník v dedine pri Odre, natrafí pri kopaní v záhrade pod hruškou na kostru francúzskeho vojaka. Keď sa tu krátko nato zastaví obchodný cestujúci Szulski vymáhať dlžoby, v Hradscheckovi, ktorému nejdú obchody, skrsne plán. Akýsi povoz sa zrútil do Odry, roznesie sa na druhý deň po dedine.
Básnická zbierka Výsledok: Bez riešenia predstavuje prierez doterajšou tvorbou, ktorá sa rozvíjala od autorkinej mladosti až po súčasnosť. Aj keď sa básne neodvolávajú na konkrétne časopriestorové súradnice, nejde o putovanie po neznámych miestach v neznámom čase.
Vladove poviedky o nevratných deformáciách situované do mestského prostredia neskúmajú neživý technický materiál, ale v hľadáčiku majú ľudskú bytosť, jej reakcie a vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k zlomu, rozpadu, deštrukcii. Krátke prózy však nenesú v sebe stopy ťažkej tragiky, skôr nenásilným humorom a iróniou vyvolávajú úsmev.
V najnovšej knižke, v súlade s koncepciou doteraz vydaných básnických zbierok, ponúka autor poetické pásmo, v ktorom muž v byte prežíva nočné udalosti, udalosti odohrávajúce sa v panelovom dome, ale aj na ulici.
Niežeby sa literatúra vyhýbala svetu súčasných outsiderov, jednako nebýva bežné, aby antihrdinovia, niekedy z kyberpunkového prostredia, znepokojovali situáciami, keď sa zdanlivo nič nedeje. Dokonca spôsob, akým komunikujú, poukazuje skôr na nonsens mimo nich než na vyprázdnenosť reči.
Doberanie si učiteľov, podpichovanie kamarátok v partii, nedbalo utajovaná závisť, ale aj sny a túžby po láske. Podarí sa autorke vyhnúť klišé, aby hlavná protagonistka Silvia nezviedla fyzikára Doda a neotehotnela?
Básne presahujú súkromie, verejnými obrazmi sa neraz tiahne kafkovský motív neidentifikovateľného nátlaku. Videnie ďalších aspektov reality nadobúda psychedelický rozmer, kde na kolaps sveta vystačí nedopatrenie či malá odchýlka od normálu, a tento moment prirodzene dopĺňa dobový kontext podozrievania.
Cyklus poézie Na milosť a nemilosť vznikal v rokoch 1982 - 1986. Striedanie obrazov a dôraz na prúd podvedomia kladú vysoké nároky na čitateľa. Mnohé parafrázy a odvolávky, ale aj antická, indická či kresťanská symbolika rátajú s jeho intelektuálnym rozhľadom, bez ktorého by nebola možná ich interpretácia.
Zriedka sa básnikovi podarí byť hlavou v oblakoch, a pritom nohami na zemi. A Klohnova poézia, zjavne pod vplyvom beatnickej generácie a so silnými existenciálnymi tendenciami, balansuje vo vlastných mýtoch obozretne a triezvo. Neraz s iróniou, ktorá, skôr ako obranná reakcia než cynický postoj, umožňuje vynájsť sa v utrpení.
Autor so zmyslom pre experiment čerpá z každodenných situácií, ktoré neraz štylizuje do hry s čitateľom. Problémy vyplývajú z byrokratických prekážok, prekonávaných zákulisnými činmi, ale aj z javov hlbinnej psychológie, ako ich uvádza povedzme poviedka Balkón. Tú možno vnímať nielen ako alúziu na borgesovský symbol jediného autora.
Novela Láska v časoch moru ponúka príbeh dvoch hlavných protagonistov, profesora Cyrila Médea a študentky Silvie Atanasevovej. Autor ho situoval do 70. rokov 20. storočia a známeho prostredia reálneho socializmu, kde literárne skúma hranice medzi dvoma javmi.
