Zemitá poézia Oľgy Gluštíkovej nerozlišuje medzi krásnym a škaredým, vysokým a nízkym. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Súčasne poukazuje na symbiózu medzi človekom a krajinou, pri ktorej je existencia jedného organizmu podmienená bytím toho druhého.
Po knihe Brečtan (2018) vydavateľstvo Skalná ruža predstavuje rakúskeho básnika Michaela Donhausera druhým prekladovým titulom. Hlavnú časť aktuálneho výberu tvorí cyklus Sedemnásť diptychov, v ktorom sa autorovi, ako sám napísal, „dostalo istej ľahkosti reči, aká sa len zriedka ponúka tomu, kto máva škrupule z táravej radovravnosti“.
Britská poetka Alice Oswaldová patrí spolu s Američankou Louise Glückovou a Kanaďankou Anne Carsonovou do trojice najuznávanejších básnikov a poetiek v anglicky hovoriacich krajinách. Po 300 rokoch je prvou ženou-profesorkou poézie na Univerzite v Oxforde. Zameriava sa na prírodu, ekológiu a hudbu, ako aj na často veľmi komplikované myšlienkové pochody človeka.
Marzanna Bogumiła Kielarová patrí k najosobitejším súčasným poľským poetkám a rozširuje silnú generáciu básníkov narodených v šesťdesiatych rokoch (Marcin Świetlicki, Eugeniusz Tkaczyszyn-Dycki a ďalší). Tvorba v jej poňatí nie je odrazom skutočnosti, je to jeden z jej živých prejavov.
Koncept knihy Isola Sacra nadväzuje na básnicko-výtvarný cyklus Paradiso (Ricordare) (2017) tej istej autorskej dvojice – Mila Haugová, Ján Kudlička. Príhovor k partnerovi, ktorý tvorí aj tu základnú kompozičnú niť, tematizuje medzičas pred nutnosťou „prekročiť more“ – „na druhú stranu“.
Ilya Kaminsky je anglicky píšuci a nepočujúci básnik pôvodom z Odesy. Jeho Hluchá republika vyšla v roku 2019 ako reakcia na geopolitickú situáciu na jeho rodnej Ukrajine. Kniha je ľúbostným príbehom, elégiou, naliehavou prosbou aj analýzou ľudskosti uprostred vypätej vojnovej situácie.
Ted Hughes bol anglický básnik, jeden z najlepších zo svojej generácie. Základné východisko tohto výberu tvoria jeho Listy k narodeninám (Birthday Letters), adresované Sylvii Plathovej, americkej poetke, s ktorou ho spájalo nielen sedemročné manželstvo, ale tiež dcéra Frieda a syn Nicholas.
Piate poetické dielo Kataríny Kucbelovej, básnická skladba s názvom k bielej, vychádza deväť rokov po zbierke básní Vie, čo urobí. Autorka v zbierke premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity a popritom vo svojich textoch prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život.
Denníky Jána Kudličku majú povahu nielen geografického cestopisu, ale i vrstvenej reflexie sýtenej vnímavým okom umelca-maliara.
Procesy, ktoré asociuje názov desiatej básnickej zbierky Juraja Kuniaka, majú najmä dva rozmery, spojené s vývinom a premenou. Aká je trajektória vnútornej evolúcie človeka? Ako ju ovplyvňuje rodinná genealógia, partnerský vzťah, priateľstvo, udalosti, ktoré vstupujú do cesty, umenie? Kedy nastáva moment metamorfózy a ako ju básnicky zachytiť?
V súčasnej slovenskej poézii sotva nájdeme takú vážnu, až obradnú dikciu, ako u Dany Podrackej. Poetka pristupuje k písaniu básní ako k rituálu: Splietať rohož, / na ktorej spočívajú moje kolená, píše vo svojej najnovšej, v poradí už štrnástej zbierke. Charakteristický kultivovaný pátos dodáva autorkinej tvorbe konzistenciu a kompaktnosť.
Takmer celé dielo francúzskeho básnika Nicolasa Pesquesa vychádza z jediného miesta. Pesques sa venuje vrchu Juliau v kraji Ardeche rovnako nástojčivo, ako Paul Cézanne maľoval Horu svätej Viktórie.
Zbierka Popamäti má bilančný charakter. Marián Reisel (nar. 1951) sa ňou pripomína po dvoch zbierkach: Odpoveď (1986) a Po pýtaní (1995) v kontexte životného jubilea.
Róbert Gál je aforista, filozof a prozaik, narodený v Bratislave a žijúci v Čechách (viac na www.robert-gal.com). Jeho najnovšia kniha Traktát je voľne inšpirovaná myslením Ludwiga Wittgensteina, ktorého Logicko-filozofický traktát vyšiel presne pred sto rokmi.
Nie je v lyrike zvykom nechať si ujsť príležitosť na sebavyjadrenie. Nechať na cudzích slovách, nech sa prejavia. Pre tvorbu Nóry Ružičkovej je dlhodobo typický práve záujem o to, čo básnické sa dokáže udiať s textom, ktorý bol vyňatý z pôvodného neumeleckého prostredia a podrobený adaptácii.
Od zrna mikrokozmu k osudovým hviezdam a svitu na lesnej čistine, od fundamentálnych častíc ku kráse a osobitostiam približného pohľadu od červene k šípke, od siete k brečtanu , od možných časov k vnútornému času prvej a poslednej lásky.
V zbierke Mily Haugovej dominuje archetyp zimy a estetika miznutia. Bohaté zastúpenie rastlinno-zvieracích motívov v súčinnosti s ľudským je pokusom o opakované uchopenie bytia v jeho celosti, presiahnutie k vesmírnej duši, ktorá zahŕňa i postupne zanikajúce individuálne bytie. Návrat k Sapfó je návratom k čistým zdrojom poézie, k prameňu krásy a večnosti.
Nová básnická zbierka Jána Zambora Brána je poctou básnikom, ktorí ho sprevádzajú na ceste hľadania: Jánovi Hollému, Ivanovi Kraskovi či Macuovi Bašóovi, ktorého prekladal.
Vo výbere z básnickej tvorby Árpáda Tőzséra ožívajú kľúčové motívy života a smrti, ubiehajúceho času, ale rovnako intenzívne rezonujú aj filozofické úvahy, autobiografické spomienky, antická mytológia, či kultúrne odkazy najrôznejšieho druhu.
Jim Harrison (1937 2016) vystihol svoj vzťah k poézii slovami: Napísal som pomerne dosť románov a poviedok, no niekedy mi pripadajú ako niečo navyše, robustné mäso na skutočných kostiach môjho života. Zbierka Splývanie unaveného plavca (Dead Man´s Float), výberom z ktorej je táto kniha, vyšla len niekoľko mesiacov pred jeho smrťou.
