Tato monografie popisuje teoretická východiska k problematice tělesného sebepojetí a přináší také výsledky výzkumů realizovaných pracovišti obou autorů (tělesné já adolescentů, vysokoškoláků, dospělých, klientů plastických chirurgů…). Zabývá se problematikou sebepojetí člověka a jeho identitou.
André Breton je pokládán za jednu z nejvýraznějších, nejinspirativnějších osobností 20. století. Toto souborné vydání obsahuje základní teoretické texty surrealismu.
V tretej štúdii opäť ide o psychiatrický epidemiologický výskum realizovaný na reprezentatívnej vzorke obyvateľov Slovenska.
Sborník Kultura, média a náboženství je druhým vydavatelským počinem Vyšší odborné školy publicistiky, navazujícím v ediční řadě Studie na předchozí titul Vladimíra Bystrova Svobodná nesvoboda. Do svého obsahu soustředil příspěvky erudovaných odborníků z kulturní, mediálně – společenské i náboženské sféry, ale i historiků či ekonoma (Martin C.
„Čo vlastne v súčasnosti znamená feminizmus?
Tretí súbor krátkych úvah Voľným okom prezentuje rozprávania o mediálnych presahoch, ktoré zviditeľňujú spisujúci výtvarníci alebo výtvarníčiaci spisovatelia.
Jazyk: slovenský, český, latinský Sambucus vo svojom šiestom zväzku ponúka tucet štúdií, ktoré sa týkajú staroveku, stredoveku aj novoveku.
Nejnovější svazek esejů význačného germanisty českého původu je důležitým příspěvkem k poznání někdejší česko-německo-židovské kultury a odrazem autorova nedávného návratu k „českým“ tématům jeho badatelského i osobního zájmu. V textech věnovaných židovské problematice se Demetz zabývá např.
Čo ohrozuje slovenskú štátnosť?
Záměrem předkládané publikace Ve stínu modernity. Vybrané otázky rozvojových studií je přiblížit českému čtenáři jeden z nejdynamičtěji se vyvíjejících oborů – Rozvojová studia (Development studies); – a jeho předmět.
Vzájemná dochovaná korespondence Josefa Váchala s Jakubem Demlem, doprovozená autorčinými komentáři a vzpomínkou na Váchalovu «velkou výstavu» v roce 1966, o niž se zasloužila. Doprovozeno černými a barevnými ilustracemi.
Knížka je anthroposofickou studií na žhavá témata současné doby. Mimo jiné se zabývá těmito důležitými otázkami: Otázka euthanasie a terapeutický imperativ Rudolfa Steinera. Jak souvisí Hippokratova lékařská přísaha se zákony karmy. Nedotknutelnost důstojnosti člověka a její zneužívání v sexuální oblasti. Sexuální zneužívání dětí a negativní síly.
Prítomný zborník Studia historica Tyrnaviensia je v poradí už deviatym zväzkom historických štúdií Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a podobne ako tomu bolo v prípade minulých zväzkov, reprezentuje čiastkové výsledky vedecko-výskumných úloh členov tohto univerzitného pracoviska, jeho doktorandov i externých spolupracovníkov.
Prvá časť zborníka, nazvaná Niektoré významné koncepty slobody, sa venuje prezentovaniu siedmich konceptov slobody, a to najmä z 20. storočia. Druhú časť zborníka, nazvanú Z aktuálnych problémov a paradoxov slobody, predstavujú posledné dva príspevky.
Historický výskum v poslednom období na Slovensku nepochybne naberá novú dynamiku, čo nie je spôsobené len zvýšeným počtom špecializovaných pracovísk po roku 1989, ale aj skutočnosťou, že sa postupne etabluje nová generácia historikov, ktorá sa zameriava na výskum tém a historických otázok v minulosti zanedbávaných alebo (vtedy) zo spoločensko–politických
Titul obsahuje tri zväzky esejí, ktoré Pavol Strauss napísal v rokoch 1948-1950: Mozajka nádeje, Ecce homo a Tesná brána. Postupne vydaným dielom vstúpil do nášho priestoru autor európskeho formátu, konvertita, ktorý v čase epochálnej krízy nastupujúcej druhej polovice 20. storočia, objavil pre seba i pre budúci svet pevnú kotvu kresťanské posolstvo.
Predložený zborník štúdií na relatívne malom priestore poskytuje obraz o vývoji vzťahov medzi Slovenskom a Svätou stolicou. Ide o príspevky, ktoré odzneli na rovnomennej konferencii, ktorej cieľom bolo osvetliť jednu z veľmi dôležitých stránok našich dejín v jej komplexnosti od najstarších čias do súčasnosti.
Mgr. Marián Špajdel, PhD. vyštudoval odbor psychológia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Okrem pedagogickej práce na Katedre psychológie FF TU v súčasnosti pôsobí i v Laboratóriu kognitívnej neurovedy v Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV.
Stál za kampaňou My sme les, ktorá vzrušila a zasiahla celú krajinu, a jeho filmy videli desaťtisíce divákov. Erik Baláž je vplyvný ochranársky aktivista i vnímavý filmár. O čom však premýšľa, keď sa sám túla divokou prírodou? Čomu venuje svoju pozornosť? Aké otázky si kladie?
Väčšinu z nás znepokojuje, že práve tí, ktorí sú pôvodcovia napríklad devastácie prírody, vyrabovania surovinových zdrojov, úpadku medziľudských vzťahov, vojnového napätia, svetovládnej moci koncernov, bezzubosti demokracie alebo eskalácie závažných ochorení, nám sľubujú rovnako skorú nápravu týchto nebezpečných javov.