Magické poviedky tuniského spisovateľa a maliara s americkým pasom zaujmú náročnejšieho čitateľa. Príbehy, ktoré sú nevšedné prostredím, v ktorom sa odohrávajú, postavami, ktoré v nich vystupujú, sú nevšedné i svojim jazykom. Text je písaný dvojjazyčne (v slovenskom a anglickom jazyku). Autor, surrealistický maliar, si knihu aj sám ilustroval.
Je to kniha povídek o lásce, žárlivosti, o samotě, o touze, o štěstí zamilovaných i neštěstí opouštěných, o naději a snech, o vítězstvích a prohrách. KDYŽ MUŽ MILUJE MUŽE je kniha nejenom pro muže, kteří milují muže, ale i pro muže, kteří milují ženy. Je i pro ženy, které milují ženy i pro ženy, které milují muže.
Poviedky Oľgy Feldekovej si už získali svojich čitateľov v prvých vydaniach, či už to bolo Sťahovanie na mieste, Dievča a šťastie alebo Svet je aj inde. Tieto prózy 'všedného života', sústredené do jedného zväzku, pôsobia ešte väčšou silou.
Žena dievča, žena dospelá, žena matka, žena manželka, žena rozvedená a žena starnúca. Hlavne žena neustále pochybujúca o sebe a o svete, ktorý ju obklopuje. Žena v trysku desaťročí. Hrdinkou týchto poviedok, ktoré vznikli v rokoch 1987 až 2017, je skrátka žena. Trápia ju problémy finančné, vzťahové aj filozofické.
Ďalšia kniha autora, ktorý si už našiel svojich skalných čitateľov. Na rozdiel od kníh predchádzajúcich, nie je zasadená do súčasnosti. Autor síce na Považí ostáva, ale ide o exkurziu do jedenásteho storočia. V stredoeurópskom priestore sa formujú prvé kráľovstvá, nomádske kmene sa usádzajú a na našom území definitívne víťazí kresťanstvo.
Poviedka Zadie Smith nám predstavuje príbeh mladej ženy Fatou, ktorá pracuje ako domáca v rodine Derawalovcov a jej život je únikom z jedného otroctva do druhého. Príbeh Fatou sa začína aj končí pred Kambodžskou ambasádou, ktorá sa objavila vo Willesdene v severozápadnom Londýne.
Je podzim roku 1918, poslední rok první světové války. Obyvatelé hlavního města Islandu, patnáctitisícového Reykjavíku, pozorují oblohu zbarvující se září ohně a plynů ze sopečných výbuchů. Národ slaví vítězství staletého boje o nezávislost na dánské monarchii, radost je však pokažena zákeřně propukající epidemií španělské chřipky.
Příběh celé knihy se klene od třicátých let až k prvním poválečným dekádám, ale odehrává se v šesti povídkách, které jsou propojeny postavami a motivy oněch let. Z hlavního dějiště, česko-německého pohraničí, přesahuje vyprávění do německojazyčného prostoru od Alsaska po východní Polsko.
Kniha nadväzuje na úspešnú knihu Voľným okom. Je zameraná na interpretáciu diel slovenského výtvarného umenia, prevažne diel, ktoré tvoria základ slovenskej výtvarnej moderny.
Hlavnými postavami šiestich príbehov sú ženy v neľahkých životných situáciách. Známy americký psychoterapeut v nich vychádza z vlastnej praxe, titulný príbeh hovorí o jeho vzťahu s matkou, nedopovedaných témach a smrti, ktorá všetko zmenila a prinútila ho o všetkom premýšľať nanovo a inak. Irvin D.
Cesta vrezaná ako nôž do hlinenej krajiny. Cesta tesne po daždi. Uprostred vlhkom stmavnutého asfaltu ubiehajú rovnaké biele čiary. Celkom pomaly. Pomaličky. Cítiť ozón, ťažké oblaky visia ešte na prahu horizontu. Cesta. A krížom cez ňu leží rozbitý čierny klavír. Obídeme ho. Lampy. Stará skriňa s otvorenými dverami, trčia z nej rozsypané biele košele. Záclony.
Zbierka básní Jána Buzássyho. Okrem titulnej básne obsahuje viac ako 70 kratších dielok. Ilustroval Vojtech Kolenčík. Slovenský text
Tri novely, obsiahnuté v knižke sú vnútorne prepojené témou, ľudskou tragikou a ľudskou samotou protagonistov, vnorených do sveta zaľudneného povrchnosťou a chladom tzv. všedného dňa.
Necenzurované prostonárodné poviedky z vojvodinskej obce Kocur zapísal v roku 1897 s nasadením života ukrajinský etnograf Volodymir Hnaťuk. Výber z najstaršej a podnes najrozsiahlejšej, na Slovensku nikdy nevydanej národopisnej zbierky slovenského nárečia.
Zbierka noviel ruskej prozaičky Ľudmily Ulickej zachytáva predovšetkým dramatické osudy žien. Jej próza je preniknutá výpoveďou o najskrytejších záhyboch ľudskej podstaty. Túto výpoveď vyjadruje živým, nekonvenčným, originálnym jazykom, v ktorom neraz zaznie jemná irónia aj vtedy, keď hovorí o vážnych veciach.
Ve svých temně laděných, absurdních povídkách hledá slovenský prozaik a loňský finalista ceny Anasoft litera Ondrej Štefánik (nar. 1978) s postmoderní vervou smysl života, který mu s postmoderní obratností také uniká.
Podchlazení je soubor ostře vypointovaných povídek, zdánlivě nesouvislých, ale vcelku tvořících román.
1Kniha Reflux je o návrate študentky africkej literatúry do malého slovenského mesta, kde sa stretáva s rodinou a priateľmi z detstva – s bratom, ktorý robí manažéra v automobilke, so sestrou na materskej, s indicky vyzerajúcim stavbárom Milanom, s obľúbeným spolužiakom Erikom, ktorý má na hlave vytetovanú nacistickú orlicu, s mamou, ktorá si myslí, že západné
Nové antidialógy sú pokračovaním rozhovorov erudovaného znalca a kritika slovenskej literatúry s jej poprednými protagonistami.
Příběhem manželské dvojice, v němž se prolínají zážitky a vzpomínky z domovského Jeruzaléma a Prahy, se poprvé v českém překladu představuje výrazný palestinský spisovatel Mahmúd Šukajr (1941). Do kratičkých povídek se promítají rodinné historky i literární inspirace – vypravěč se stylizuje do postavy Dona Quijota, ale setkává se i s Josefem Švejkem.
