" ,,Písať som začal v marci 1978 a cítil som sa ako otrávený mních,"" odpovedal Umberto Eco na otázku, ako vznikla myšlienka napísať Meno ruže. Román mal pôvodne úplne inú podobu. Najskôr sa Eco pohrával s napísaním moderného detektívneho príbehu Vražda v opátstve, ale jeho záujem o stredovek bol silnejší a prinútil ho zasadiť dej do tejto doby.
Slavná povídka Capoteho z roku 1958 o mladé, smrti zaslíbené manhattanské prostitutce a naplno vychutnaných slastech života se stala předlouhou k neméně slavnému filmu z roku 1961 a Audrey Hepburnovou v hlavní roli. Dvojjazyčné vydání doplněné lexikálním a gramatickým komentářem pod čarou.
Hra klasika a významného tvůrce absurdního dramatu. Apokalyptická a zároveň groteskní vize rozpadajícího se království a jeho vládce krále Bérengera I, který nechce umírat. Oslovuje i dnešního čtenáře svým stále aktuálním poselstvím.
Román Alchymista – největší brazilský bestseller všech dob – byl dosud přeložen do 34 jazyků a prodalo se ho na 10 milionů výtisků.
Václav Chochola (1978) debutoval souborem próz Třísky do masa (Atlantis 2004). Na záložku své nové prózy Děti z krechtů napsal: „Je to jenom hra. Prolézt krechty, prolézt školu, prolézat prací, prolézt vším, co ti někdo přichystal, a přitom dodržovat pravidla. Jenom hra. Ale nemůžeš nehrát..."
V pôvodnom matičnom vydaní Zobraných spisov J. C. Hronského prvý Hronského román Žltý dom v Klokoči (1927) nevyšiel pravdepodobne pričinením samého autora. v tomto súbore ho však pokladáme za dôležité uverejniť nielen ako literárnohistorický dokument. ale ako literárne dielo. ktoré koncepčne nadväzuje na jeho poviedky a novely. súvisí s nimi.
Viola převlečená za Cesaria, pan Tobiáš Říhal či Ondřej Třasořitka, kníže ilyrský Orsino , hraběnka Olivie, samolibý puritán Malvolio a moudrý šašek Feste vytvářejí veselicový svět neustálých proměn i pomíjivosti času.
Stanislavova zbierka potvrdzuje, že poézia je predovšetkým špecifickým a spontánnym prejavom individuálnej schopnosti zvrchovane, a teda samostatne myslieť.
Antológia obsahuje básne, prózy a esejistické texty slovenských autorov s tematikou holokaustu slovenských Židov.
Román francúzskeho autora je odyseou afrického dievčatka Laily, ktoré v utrpení a láske prejde skoro celý civilizovaný svet, aby napokon našlo pokoj pri rodných afrických pieskoch. Kniha po vyjdení v roku 1987 bola na čele takmer všetkých francúzskych rebríčkov najpredávanejších kníh. Preložila Jarmila Pospěchová.
Zbierka noviel ruskej prozaičky Ľudmily Ulickej zachytáva predovšetkým dramatické osudy žien. Jej próza je preniknutá výpoveďou o najskrytejších záhyboch ľudskej podstaty. Túto výpoveď vyjadruje živým, nekonvenčným, originálnym jazykom, v ktorom neraz zaznie jemná irónia aj vtedy, keď hovorí o vážnych veciach. Preložil Vladimír Čerevka.
Prozaické dielo je boľavou sondou do pocitov muža, ktorého zločin obral o ilúzie, ale nie o chuť žiť.
Charakteristické pre knihu Biele miesta je úsilie dopátrať sa historickej pravdy, zbaviť slovenskú minulosť skresľujúcich mýtov a legiend a prisúdiť SNP význam, aký v dejinách modernej Európy naozaj malo.
Literárna vedkyňa sa popri odbornej činnosti aktivizuje aj v umeleckej tvorbe. Čitateľská verejnosť ju pozná ako autorku poviedok, noviel i básní s námetmi zo súčasnosti. Jej novela Zvony v kameni je prvou politickou poviedkou v slovenskej literatúre s témou revolúcie (napísaná 1989 –1990, publikovaná v roku 1991) a získala za ňu cenu v Kanade – Hronský’ 92.
Portréty štyroch dramatikov strednej generácie – Viliama Klimáčka, Laca Keratu, Pavla Janíka a Silvestra Lavríka – prispievajú k poznaniu dnešného stavu, v ktorom sa táto oblasť tvorby u nás nachádza. Náčrty to nie sú láskavo zhovievavé, autor má nejednu kritickú pripomienku, ale každému z dramatikov uznáva aj ich pozitíva.
V knihe štúdií sa spája reflexívna súvislosť skúmania tajomstva umenia s dominantou literatúry. V centre je estetická skúsenosť, z ktorej vychádzajú, a zároveň ju aktivizujú, pričom sa v nich rozvíjajú princípy estetického myslenia a hermeneutický princíp chápania.
