Po neúspěšném pokusu o sebevraždu mladý úředník Hanio Jamada nabídne svůj život na prodej formou inzerátu v tokijském bulvárním deníku. Brzy se začínají ozývat různí zájemci se stále bizarnějšími nabídkami.
V povídkách souboru T nula Italo Calvino rozvíjí tematiku i formální strategie iniciované Kosmickými groteskami a dokládá, že experimentální verva ho rozhodně neopustila.
Debutová básnická zbierka Aleny Brindovej Horolezci je podľa očakávaní svieža a nad očakávania vyzretá. Poetka vo svojej tvorbe vyjadruje vzácnu okolnosť bytia, a to, že niekam patrí. Vníma sa ako súčasť veľkého rozrôzneného sveta, v ktorom presne cíti svoje miesto. Priznáva sa a ctí si svoj rodinný pôvod, ktorý jej dáva ukotvenie v priestore a čase.
Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz.
Kniha Dôstojnosť je dalšou „neformálnou učebnicou“ občianskej zrelosti od editora Miroslava Polláka. S témou dôstojnosti a jej „aktuálneho stavu“ oslovil mnohé známe osobnosti ako napr. Ľ. Feldeka, I. Radičovú, P. Gombitu, Z. Szatmáry, D. Pastirčáka a mnohé ďalšie.
Hrůzný román Andreje Platonova známý pod tajemným názvem Čevengur, vznikal v letech 1926–1929. Historicky zahrnuje období předrevoluční, dále éru válečného komunismu a nakonec dobu NEPu. Lze ho vnímat jako předehru „kolektivizačního“ hororu Jáma (česky Dauphin 2022). Román v sobě soustřeďuje dvě navzájem nesounáležité tendence: utopické a dystopické.
Bude to už deset let, co Vráťa Brabenec, básník, spisovatel, zahradník a bývalý člen legendárních The Plastic People of the Universe, slíbil Bertě pohádku. Jenže místo psaní pohádky koncertoval, psal básně, zahradničil a tak. Berta mezitím vyrostla a na Vráťův slib se zapomnělo.
Najväčšia československá literárna súťaž v oblasti poézie Básne SK/CZ vo svojom 12. ročníku opäť prináša pestrú zostavu finalistov a finalistiek z oboch krajín – mená nové i už známe, mladšie i staršie, no predovšetkým také, ktoré poéziu oboch krajín zaujímavým a podnetným spôsobom posúvajú a predznamenávajú jej ďalšie možné smerovanie.
Peter Uličný je z tých básnikov – piesňových textárov, ktorí majú dar napísať spievateľnú poéziu a dať populárnej piesni aj hlbší zmysel. Táto kniha z ExEdície je súbor jeho 100 piesňových textov v rokov 1988-2022. Nie sú to banality, ale regulárna poézia, niektoré texty spoznáte a bude vám pri nich hrať v ušiach hlas Richarda Müllera či Pavla Haberu.
Prešiel od rozkazovania anjelom k spánku na slame. Od podopierania hviezd k zvieraniu Máriinho palca. Dlaň, ktorá držala vesmír, prijala od vojaka klinec. Prečo? Pretože taká je láska.
Piate poetické dielo Kataríny Kucbelovej, básnická skladba s názvom k bielej, vychádza deväť rokov po zbierke básní Vie, čo urobí. Autorka v zbierke premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity a popritom vo svojich textoch prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život.
Dokázali byste říct, jaký literární žánr připomíná váš život?
Soubor sedmnácti krátkých povídek od laskavě humoristických (Čaj u královny nebo Občan Telefon), přes absurdní příběhy ze světa, který velmi připomíná ten náš (Upír ze Cvikova, Už nám straší ve věži, Blbá zima), detektivky (Nechoďte spát se slepicemi), až po horory (Dobře si rozmysli, co doopravdy chceš či Je přece můj).
Výbor sedmi povídek představuje tvorbu jednoho z nejuznávanějších moderních autorů píšících v urdštině Najjara Masúda. Tento autor, profesor perské literatury a překladatel vydal za svého života čtyři povídkové sbírky, z nichž tři jsou v tomto výboru zastoupeny. A nepochybně zaujmou i čtenáře bez hlubokého předchozího zájmu o indickou literaturu.
V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „... dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...
Pavol Ondrík je básnik, ktorý doslova stojí uprostred priesečníka Božej horizontály a vertikály. Pretože iba "láska - zmysel žitia v čase, / láska - zmysel v jeho zavŕšení.../ Láska , ktorá krížom rastie, / s krížom kráča, / k nemu smeruje - / a len cez kríž sa premení..." ( Modlitba pri ňom...). Ján Gálik Obálka : Dizajn, sadzba Ladislav Tkáčik
Cez prizmu života osamelého Michasa – historickej postavičky je v novele zobrazená súčasná spoločnosť provinčného mesta po zmene spoločenských pomerov na prelome tisícročí, ktorá sa zmieta v chaose svojho smerovania, ktoré neraz vyústi do absurdných situácií, keď naivná dobrota sa zneužije na zištné ciele.
Napísať báseň bolo pre mňa kedysi nočné dýchanie. Sedela som na posteli, všetci spali a ja som písala, čo cítim. Mala som dvadsať. Písala som na notový papier, lebo môj milý hral na husle a ja som túžila byť romantickým rytierom a zložiť mu k nohám ódu na lásku, ibaže v notách som sa až tak nevyznala.
V novele Prorokov hriech sa Ján Podmanický opäť vracia do Starej Dediny. Nad ktorou v hlbokých horách už dlhšie žije tajomný muž, ktorého miestni ľudia nazývajú prorokom. Čo sa skrýva za jeho záhadným príbehom? A sú jeho zázraky skutočné?
Povídky naplněné zlem, trapnostmi i absurditou doby reálného komunismu, který ovlivňoval životy lidí všech generací i sociálních vrstev a nikoho nevynechal. Příběhy z doby, kdy bylo vše šedé nebo rudé, kdy bylo vše malé, i zločiny i hrdinství, ale přesto se člověk mohl dostat do velkého maléru.