Básnická zbierka pre mladšie i staršie deti na tému Láska. Láska ako všade prítomná a potrebná pre každodenný život. Autor literatúry pre deti a mládež Valentín Šefčík je už známy svojou jazykovou hravosťou súčasnej detskej poézie, ktorú používa ale uvážene a veľmi funkčne.
Sbírka Rozhraní nás vtáhne do neuchopitelného světa na pomezí snu a reality, kde hoří vítr a déšť se za nás tiše modlí. V tomto místě mnoha tajemství neviditelné hýbe vším.
Václav Maxmilián stejně jako v prvotině Meziměstí (Host, 2016) i ve druhé sbírce Pobřeží tematizuje rytmus města, jeho zvuky i jeho vůně. Zdánlivá reálnost obrazů přechází do snění, vybízí k putování po jiných krajinách, místech kdy se třeba z jednoho pohledu do zahrady dostáváme k prvotnímu poznávání světa či ke vzdálené vzpomínce.
Sbírka Černý vesmírný popel představuje autorovy básně z let 20082018. Ve všech textech se ukazuje nahá přítomnost, jakási vivisekce okamžiku, doba mezi cíděním hrobů a promluvami o budoucnosti.
Kniha čtenáře seznamuje s příběhem soudce Viléma Šustra. Děj románu se rozehrává od počátku 90. let minulého století. Na pozadí společenských poměrů autor s důvěrnou znalostí soudcovského prostředí líčí atmosféru, charaktery soudců i zapisovatelek i jazyk, jímž spolu hovoří. Vzniká tak výpověď příslušníka generace hledajícího nové pevné body.
Výber z Novakovićovej poézie vychádza v preklade významného prekladateľa Karola Chmela s ilustráciami Mateja Fabiana. Tak ako v nejakom spletitom spoločenskom románe spoznávame vo veršoch pôsobivý obraz sociálnej reality našich čias, píše v doslove k jednej zo zbierok Novakovića básnik a redaktor časopisu Reč Gojko Božović.
Sám názov signalizuje, že predmetom knihy sa cez text, ktorý patrí do autorskej produkčnej línie, a cez dielo, na ktorom sa zúčastňuje aj čitateľská dotvárajúca iniciatíva, stáva v najširšom zmysle komunikačná estetika.
Poézia Petra Repku, ako ju poznáme z posledného obdobia, smeruje i pri zachovaní niektorých osamelobežeckých postupov k zvláštnej básnickej kontemplácii. Preusporiadanie obraznosti k spevavosti ducha má v predkladanom texte štruktúru ruženca. Toto rozjímanie sa má udiať v čase ako rozličné podoby hudby.
Zbierka je pokusom o autentickú, miestami až chirurgickú reflexiu seba a sveta, pričom oba póly v básnikovom chápaní splývajú. Poetika bez metafor a exaltovaných obrazov sa vyznačuje strohosťou a snahou verbálne pomenovať to, čo nám ešte hranice jazyka umožňujú, prípadne odkázať k tomu, čo leží za touto hranicou.
Autor vstupuje sériou úvah programovo do viacerých kultúrnych a umeleckých kontextov. Jeho zvedavý a objavujúci rozprávač sa cíti komfortne v prostredí divadla, fotografie, výtvarného umenia i literatúry. Je zorientovaný, vzdelaný (či skôr kultúrny) a má potrebný nadhľad.
Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov.
Výber z poézie súčasného poľského básnika v preklade Petra Milčáka. Bonowiczov subjekt sa od empírie tzv. každodenných banalít dostáva k metafyzickým presahom a nedopovedanosti, k priestoru, ktorý jeho výpoveď robí autenticky dôležitou a silnou. Aj nerozsiahle Bonowiczove básne vedia byť sugestívnymi výpoveďami s naliehavými témami a bytostnými motívmi.
Pásmo Pavla Suržina je viacrozmerným obrazom vnútorného sveta, v ktorom sa odohráva zápas človeka na veľkej ceste k smrti. Vyhasínajúcu, trýznivú túžbu znásobuje vzťahová nenaplnenosť, samota a izolácia. Pomyselné piliere zmyslu sú vyvrátené. Život sa redukuje na tvorivú prácu, ktorá je paradoxne všetkým.
Nová, piata radová zbierka jedného z hlavných predstaviteľov psychedelického realizmu vychádza po desiatych rokov od vydania legendárnej zbierky Leknín. Autor sa v nej svojou jedinečnou optikou púšťa do skúmania dnešného sveta. Neohrozene, bez akýchkoľvek zábran.
Bohato ilustrované básničky v najstaršej detskej knihe z roku 1845 voľne prebásnil Ľubomír Feldek a moderný dizajn navrhol grafický dizajnér Stano Masár. Vynikajúca inovácia dodala starým drevorytinám a poučným básničnkám nadhľad a vtip, a tak vznikla pôvabná nonsensová kniha v artovom bibliofilnom prevedení.
"Dlho predlho zrela debutová zbierka Slzy na motúzi. Prvú rovnomennú báseň som napísala pred 26-timi rokmi. Poslednú len prednedávnom. V básňach (slzách) je ukrytý večný príbeh lásky a zrady, túžby a utrpenia, smútku a zmierenia. Na jeho konci sa vynára nová silná žena, omnoho múdrejšia, oveľa zrelšia." Monika Maruňáková
Básnik a prozaik Richard Blanco (1968) z USA vo svojej tvorbe vychádza z kultúrnej konfrontácie a osobného hľadania ako človek patriaci k potomkom kubánskych emigrantov, k sexuálnej menšine či k vnímavým pozorovateľom v nevšímavom svete.
Básnická zbierka Soľ (poľ. Sól, 1962) je v poradí štvrtou zbierkou poetky a spolu s knihou Volanie na Yetiho (1957) stála na počiatku jej veľkého čitateľského úspechu a uznania, ktoré vyvrcholilo udelením Nobelovej ceny za literatúru (1996).
Kniha napísaná v dialekte mesta Holíč (z ktorého autor pochádza), predstavuje prierez jeho básnickou a aforistickou tvorbou. Šesť kapitol sprostredkúva verše širokého tematického okruhu: všeobecne reflexívne, občiansky či politicky akcentované, ľúbostné, ale i verše, čo vznikli pri listovaní v rodinnom albume.
Autorkine charakteristické fragmentárne záznamy (prezentované predtým trocha inak v knihách Úlety či Dolety) čoraz intenzívnejšieho vnímaného plynutia času od toho najosobnejšieho, najintímnejšieho až po zachytávanie dobovej atmosféry, prienikov spoločenských pnutí a neuróz do zdanlivo bezpečného zátišia sebareflektujúcej osobnosti.