Klusov román Pseudologia phantastica je smutný príbeh, z ktorého, žiaľ, cítiť autenticitu. Môže byť poučením a výstrahou, čo je tiež hodnota, a aj preto má miesto v edičnom pláne Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Listy hlavného hrdinu svojej psychickej chorobe, ktorými je prestrihovaný dynamický dej, vytvárajú svojskú mozaiku vypovedaného príbehu.
Po dvoch predchádzajúcich básnických zbierkach (Pečate v kameni (2016) - je to výpoveď o morálnej, etickej a mravnej osnove slovenského národa, o obraze jeho duše, srdca tej doby a Čas s Tebou (2017) - v nej nastavuje obraz posolstvu muža a ženy, ich lásky, rodiny, klenbe identity národa, života pokolení) autor tentoraz predkladá čitateľovi básnický obraz domova v
Zbierka Kľúč rozostavaného domu, ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov, obsahuje päťdesiat básní srbského spisovateľa Jeremiju Lazarevića. Autor sa narodil roku 1955 v dedinke Kozelj v okrese Ljig (Srbsko). Vyštudoval Prírodno?
Autorka debutovala knihou Tiene babieho leta (2016), v roku 2017 vydala knihu troch poviedok Kľukatenie. Malinové roky sú novelou skúseného a vyzretého človeka o neskúsených a nevyzretých ľuďoch - čerstvých absolventoch vysokej školy, ktorí začínajú svoj naoko dospelácky život oslavou večnej mladosti na dovolenke v Bulharsku.
K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku.
Autor, príslušník staršej, no ešte vždy strednej generácie, vstupuje do literatúry lyrickou výpoveďou, predstavujúcou jeho videnie sveta, pociťovanie vzťahov a prežívanie kríz i oživení tak, ako sme videli podobné výpovede básnikov a poetiek „odchovaných“ celosvetovým, no prinajmenšom európskym, či ešte skromnejšie stredoeurópskym boom poézie
Zbierka Keď stíchne naša krv je vítaným autorským počinom špičkového slovenského poeta. Posolstvo, zodpovednosť v tvorbe, výnimočný talent, hlboký intelektuálny a umelecký vklad, to všetko sú hodnoty, pre ktoré Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov s vďakou k autorovi prijalo do edičného plánu tento titul.
V tradícii pôvodných obyvateľov Ameriky funguje fenomén nazývaný TANEC SILY. Ide o čin, do ktorého indiánsky bojovník vkladá všetko; v jedinom okamžiku koncentruje nielen svoje fyzické či psychické schopnosti, ale aj celú svoju vôľu, vďaka čomu jeho akcia dostáva osud-meniacu kvalitu.
Prvý slovenský preklad diela Thomasa Mora Utópia (vyšlo r. 1516 v Antverpách) obohatí náš knižný trh o nosné klasické dielo, ktoré sa dostalo do učebníc, no doposiaľ u nás z neho vyšli len fragmenty. Toto je teda v slovenčine prvé kompletné vydanie.
Harald Stiffel, autor knižky Lenka a sedem psychopatov, nie je slovenským čitateľom neznámy. Zbierka poviedok Poľovnícke tragédie vyšla u nás už dvakrát (r. 1990 a r. 2010 v rozšírenom vydaní), okrem toho vyšli Rozprávky z Cachu (r. 2007) a zbierka poviedok Mrchy (r. 1994) s veľmi dobrým čitateľským ohlasom. Preto možno niektorých prekvapí, že H.
Ivana Kladivíková Miháliková (1982, Handlová) sa písaniu poézie začala intenzívnejšie venovať počas magisterského, neskôr aj doktorandského štúdia a učiteľského pôsobenia na FF UK v Nitre. Charakteristickým pre básne prezentované v zbierke je minimalizmus, kompaktnosť, hra so slovami a voľný verš.
Debutová básnická zbierka filmového a televízneho scenáristu a režiséra Michala Baláža O je súbor básní, ktoré vznikali počas jeho polročného pobytu v Nórsku, kde si formou poézie pod vplyvom rôznych vonkajších a vnútorných vplyvov (polárna noc, nehostinné počasie, majestátna príroda, tvorivý blok v písaní celovečerného scenára, samota a odlúčenie,
Rozprávkový príbeh Kamily Balcovej z vodníckeho sveta nadväzuje na tvorbu jej otca Júliusa Balca, ktorý pred dvomi rokmi vydal knihu Vodnícky karneval.
Humorný, ale aj vážny príbeh zo súčasnej rodiny od Margity Ivaničkovej S tromi psami za pätami s podtitulom Zvieratá vedia o nás viac, ako si myslíme zachytáva „vpád“ domácich zvierat do každodenného života detí, túžiacich po zvieratkách a ich rodičov, ktorí sa štvornožcom bránia, no napokon kapitulujú.
Uchopiť prežité roky života, objímať stromy, uzatvárať symbolicky rukami kruh či prijímať prirodzenosť... Mnoho vecí si môžeme predstavovať pri slovnom spojení Objímanie letokruhov.
Katarína Koláriková Koňariková (1982, Bratislava) do sveta literatúry vstúpila v roku 2001 básňami Výkriky a Samota v literárnej prílohe časopisu Slovo. Prozaicky debutovala v roku 2016 zbierkou poviedok Medzi riadkami (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov).
Táto zbierka je plná intímnej poézie debutujúcej poetky Michaely Vankovicovej, ktorá knihou vstupuje do literárno-čitateľského života s podporou Spolku slovenských spisovateľov v rámci Edície mladých slovenských autorov (EMSA) časopisu Dotyky.
Román Pre tvoje mŕtve oči je pokračovaním úspešného románu Žiť cudzí život (VSSS, 2014). Zachytáva kladné aj záporné stránky zmeny spoločenského systému hlavne v oblasti dopadu na medziľudské vzťahy a psychiku spoločnosti. Predchádzajúci príbeh skončil vraždou dcéry hlavného hrdinu Marcela Protivňáka a samovraždou jeho manželky.
Román T bezpochyby zaujme nielen milovníkov Pelevinovej tvorby, ale všetkých náročnejších čitateľov - predovšetkým ctiteľov diela Leva Nikolajeviča Tolstého, od osoby ktorého sa román odvíja.
Poézia je dáma, ktorá rada skrýva svoju tvár. Preto ju každý autor pozná trochu inak - a to je dobre. Poézia je dáma, väčšinou navyše aj tajomná a to v prípade Stanislava Hábera platí v plnom rozsahu. Jeho poézia by sa dala dokonca označiť za dámu v závoji. Občas sa môže zdať trochu príliš zložitá, ale to je jej neodňateľné právo.
