Oproti minulým písačkám sú tieto o voľačo smutnejšie. Vyskytne sa v nich už aj rozjímanie o starobe. Ba možno povedať, že takmer všetky tie prelúdiá nadobúdajú meditatívny i kontemplatívny charakter a možno ich počúvať či čítať za zvukov Bachovej hudby, ktorá prebúdza v Kadlečíkovi básnika a to ani nie práve v básňach, ale ešte viac v prozaickom texte.
Prozaik pracuje s iným časovým horizontom a inou perspektívou ak sa môžem vyjadriť nadnesene, hovorí nie z hľadiska chvíle, ale z hľadiska večnosti. Možno nie každý, ale o prozaikovi Kadlečíkovi to platí na sto percent.
Piateho ročníka literárnej súťaže Poviedka 2001 EuroTel sa zúčastnilo 545 autorov. Na základe rozhodnutia odbornej poroty bolo do zborníka vybraných 20 ocenených poviedok. V knihe sú uverejnené aj medailóny spisovateľov, predslov predsedu poroty Petra Pišťanka a informácia o priebehu súťaže.
Ex-texty Petra Pavlaca, úspešného finalistu literárnej súťaže POVIEDKA, sú poskladané z obrovského množstva príbehov obrovského množstva postáv v obrovských množstvách neskutočných situácií zrkadliacich obrovské množstvo snahy o aký-taký obraz sveta, aký-taký obraz súčasnej literatúry. Neprehnane neprehrané.
Súbor recenzií a kritík, ktoré Valér Mikula napísal pre rôzne slovenské periodika.
Nie je tajomstvom,že literatúry nikdy nie je dosť. Svet PostMaternicerevuálu je svetom literárnych postavičiek zvaných vety, hrdinovia, pisári, otázky a nejaký nut/dný editor.
"Reč bude o politike. O fenoméne, ktorý nám komplikuje život a podobný zne- čistenému ovzdušiu kontaminuje jeho najintímnejšie sféry. Ako pri každej civilizačnej chorobe, i tu sme si na vine sami. Sme voliči, ktorí umožňujú jej existenciu, občania - zdroj všetkej moci v štáte. (Pardon, na vtipkovanie sú v tejto knihe iní...
Milan Šútovec (nar. 1940), vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, bývalý redaktor teoretickej literatúry vo vydavateľstve Tatran a v literárnych časopisoch Kultúrny život, Slovenské pohľady a Slovenská literatúra, v rokoch 1990 – 1992 podpredseda československého parlamentu.
Lúbostný román, text plný príjemného písania obsahuje okrem iného niekoľko vynikajúcich básní..
Na poviedke je najdôležitejšie, aby ste ju dočítali do konca. Ten nesmie byť ďaleko od začiatku. A ako je ďaleko?
Prečo určitého muža väznia v sanatóriu? Čo ak je on sám spriahnutý so svojimi mučiteľmi? Je to skutočne on, alebo hrá svoju úlohu až... do konca?
Tretí ročník literárnej súťaže Poviedka ’99 EuroTel bol vyhlásený Literárnou a kultúrnou agentúrou L.C.A. v spolupráci so spoločnosťou EuroTel a mediálnymi partnermi SME a TWIST dňa 30.11.1998. Uzávierka súťaže bola 30.1.1999. Do súťaže bolo prihlásených 1355 príspevkov.
Práve táto morbídna fikcia je východiskovým bodom tejto hryzavo ironickej ponášky na dejiny. Slovensko ako spojenec Nemecka v “boji za nový svetový poriadok” veselo prosperuje zo zbrojárskych objednávok fašistickej superveľmoci, akurát, že situáciu komplikuje Vodcovo rozhodnutie presídliť Slovač na Krym.
Zbierka básní príslušníka Barbarskej generácie. Kolíska z hadov je synonymom potenciálneho ohrozenia. Nevieme, z ktorej strany máme očakávať uhryznutie. Voči zlu sme bezbrannejší ako deti, a rovnako ako deti sa nanovo učíme odhadovať reálnu silu nebezpečenstva. Postupne však predsa len dokážeme neprejaviť strach a slabosť zachovať si chlad a odstup.
Braňo Hochel, víťaz prvého ročníka literárnej súťaže Poviedka, dovtedy známy najmä ako básnik, literárny vedec, prekladateľ a jazykovedec, doplnil pestrú škálu svojej tvorby o knižku rozmanitých prozaických textov, ktorú pomenoval Gombíky. Symbolika názvu spočíva vo funkcii konkrétnych gombíkov.
Debutová zbierka básní bratislavského autora. V knihe sú ilustrácie Róberta Vaněka a akad. Maliarov Róberta Bruna, Františka Kudláča, Stanislava Flaka a Miroslava Regitku. Venované Kataríne Kolníkovej, ktorej poslal pusu Jan Werich
Kniha Mareka Vadasa Malý román je súborom próz, ktorých hlavným námetom je nemožnosť pomenovať absurditu, do ktorej nás dostáva náš vlastný jazyk. Nosným motívom každej z próz je neurčitosť, ktorá sa prejavuje rozpadnutím príbehovej kostry, absurdnými či surrealistickými motívmi, prelínaním niekoľkých snových vrstiev.
Osem poviedok Akozmie predstavuje Tomáša Horvátha v dvoch podobách – ako absurdného a groteskného autora na strane jednej a ako mierne epigónskeho existencializujúceho nespokojníka, ktorým sa prevŕtava červotoč neznesiteľných pochybností – nie vlastných, ale nájdených v slovách väčšinou už mŕtvych pánov.
Deväť na prvý pohľad nesúvisiacich a nesúrodných textov Podstaty kameňolomu sprája postava herca Petra. Johanides rezignoval na nejakú epickú líniu, ba dokonca formálne sa tak pohral s možnými formami rozprávania a písania, že tex miestmi stráca čitateľskú komunikatívnosť.