Dielo je zbierkou štrnásťriadkových veršov, v ktorých autor opisuje divadelný sveta a popredných slovenských hercov.
Básnickým debutom mladého autora bola v roku 2004 Zem tajných obojživelníkov. Nová zbierka Vynález dúhy nadväzuje na túto prvotinu, a ako to býva v prípade talentovaných autorov, je zároveň čímsi viac. Zvláštnou a neošúchanou je už forma básní, ide vlastne o "básne v próze".
Ingrid Lukáčová, stredoškolská profesorka slovenského jazyka a filozofie, má už sa sebou vydanie troch básnických zbierok: Slnko šetrí zápalkami (1996), Písmovízia (2002) a Láskolam (2004). Preto sa v jej prípade čitateľ môže tešiť na zrelý, harmonický prejav. Rukopis obsahuje 48 básní kompozične roz-delených do dvoch častí (Rezonancia, Si a Ja).
Tretia básnická zbierka mladého autora zaujme svojou nekonvenčnosťou, iným pohľadom na svet o nás i okolo nás, ako aj voľnou veršovou formou, pripomínajúcou básne v próze. Bakošove verše zaujmú i netradičnými poetickými obrazmi, metaforami či myšlienkovými spojeniami. Jeho pohľad na svet a život vyjadrený v básňach je originálny.
Najnovšia zbierka básní mladého, talentovaného košického autora.
Zbierka, členená na tri časti, sa aj vďaka umeleckej, ale predovšetkým osobnostnej zrelosti autora, sústredí na prežívanie kompromisných zamotaných situácií. Autor ich však nevníma ako prekážku, naopak, sám sebe dovoľuje prežiť i tieto stránky života a vďaka nim ďalej dozrieva.
Brenkusovo nové prozaické dielo je presiaknuté sviežou variabilitou, kombinovanou s absurditou. Autor v desiatich poviedkach rozohráva s čitateľom netradičnú hru na archetypy. Namiesto pôvodnej charakteristiky, ktorú jednotlivé archetypy predstavujú, ponúka charakteristiku absurdnú či úplne zdeformovanú.
Štíhla útla knižočka s obálkou zlatej farby, uprostred ktorej hneď upúta podobizeň zlatovlasej ženy. Len čo v jej črtách rozpoznáme nespochybniteľnú tvár všetkých Boticcelliho žien, renesanciu potvrdia aj splývavé šaty polozmyselnej a polocudnej bielej látky.
Voľné pokračovanie portrétových spomienok na osobnosti, ktoré tvorili naše kultúrne dejiny (Mária Bancíková, Igor Galanda alias Cyro Landa, Martin Gregor, Otto Haas, Pavol Haspra, Emil Horváth st., Ivan Mistrík a ďalší).
Autorkina próza, patriaca do série pre ňu typických trpkých poviedok, čerpá z osudov ľudí, ktorí trpia vážnymi problémami. Vo svojich prózach reflektuje najaktuálnejšie problémy dneška, rodinné násilie, život a postavenie HIV pozitívnych, bisexualitu, narkomániu, karierizmus, nezamestnanosť. Témy sú podané obzvlášť citlivým spôsobom.
V knižke pre deti predškolského veku autorka prístupnou formou na vysokej umeleckej úrovni približuje najmä pestrý svet prírody – zvieratiek, kvetov a stromov, ale aj bezstarostných hier a výmyslov. Slová jej básní objavujú pôvab, zázrak toho sveta, ktorý nám, dospelým, často už uniká. Poetka vníma očami i dušou dieťaťa, poučená múdrosťou veku.
Autor z dlhoročného novinárskeho pôsobenia v USA vydal veľmi úspešnú knihu Washington – Sedem rokov v centre moci (2001), za ktorú bol odmenený prémiou Literárneho fondu a Cenou Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Kořínkova kniha Vtedy v Amerike prináša čitateľovi nový civilný pohľad na Ameriku dnešných dní.
Trýznivá sebaspoveď je zároveň výpoveďou o stave dnešného sveta. Hutne podané obrazy a zovreté výrazovo uvedú čitateľov do prostredia, ktoré je mnohým z nich blízke až nadmieru, vtiera sa pod kožu a nedá pokoj. Nepokojný text je viac-menej generačnou výpoveďou, tých, ktorí dorastali na prelome, ktorý sa prelomom viac zdal, než sa ním stal.
Dielo jedného z najvýraznejších autorov rakúskej literárnej scény nie je ani nášmu čitateľovi neznáme. Jeho tvorba je čo do žánrov naozaj pestrá – básnické zbierky, romány, divadelné a rozhlasové hry. Scenéria diela je umiestnená do čias konca 2. svetovej vojny. Prostredníctvom hlavného hrdinu – mladého učňa spoznávame psychológiu Rakúšanov.
Ján Litvák sa narodil 26. augusta 1965 v Bratislave. Vystriedal viacero povolaní. Od roku 1989 striedavo žil na voľnej nohe, na štipendiách, istý čas potom v cudzine (Nemecko, India) alebo pracoval ako redaktor a korektor. Popri vlastnej tvorbe sa venuje pestobvaniu biozeleniny, semien starých odrôd a prekladaniu poézie.
Známy slovenský spisovateľ Anton Rákay zostal aj v najnovšom románe Dlhá cesta verný lekárskej tématike. Od jeho debutu z nemocničného prostredia Tabu (1991) sa vinie súvislý rad diel inšpirovaných vlastnou životnou a profesijnou skúsenosťou.
Hlavný hrdina Rudin je výrazným predstaviteľom takzvaných zbytočných ľudí. Sú to ľudia, ktorých schopnosti sa nemohli uplatniť pre nepriaznivé spoločenské pomery. Hoci mali veľké plány, nemali dosť energie a odvahy, a preto rezignovali.
Autor v roku 2001 knižne debutoval básnickou zbierkou Infarkt svetla. V roku 2005 vydáva ďalšiu zbierku – Opätovné prezliekanie. O jeho tvorbe literárny kritik Martin Gajdoš napísal: „Kame si pohotovo osvojil jednu z prvotných práv: Tvoriť znamená vyvolávať stále znova ilúziu objavenia.
V knižke Mesačná víla sa autor (známy básnickou zbierkou Malé divadelné portréty) predstavuje dvomi samostatnými kompozíciami: Mesačná víla a Brešo a Harpya. Ani ti nezaprel v sebe básnika a príbehy popretkával jemnými ľúbostnými veršami. V novele alebo rozprávke pre dospievajúcu mládež Mesačná víla sa S.
