Spoločnou niťou troch poviedok, ktoré tvoria príbeh knihy Tiene babieho leta, je vzťah Bruna - hrubého Holanďana, ktorý si zvyká na slovenskú spoločnosť - a Sylvie, ktorá sa snaží, aby si aj slovenská spoločnosť zvykla na neho.
Sotva osemročný Paťko sa po ochorení matky náhle ocitne v detskom domove. Takmer tri vojnové roky tento citlivý, vnímavý chlapec intenzívne prežíva rozličné príhody a každý okamih nedobrovoľného chovanca. Mimovoľne však nachádza osobitný spôsob kontaktu s milovanou mamou, čím sa vyrovnáva s neustálou túžbou po nej a po chýbajúcej možnosti slobodného pohybu.
Redaktor-reportér Ján Smolec je skutočnou novinárskou legendou. V tejto knižke čiastočne vypovedá, čo všetko robil, aký osud ho postihol, ako sa s ním vyrovnal a čo si myslí o Slovensku a svete. Nejde o memoáre, lebo tie zvádzajú k sebazbožňovaniu. Často viac zatajujú ako odhaľujú.
Peter Hotra napísal v svojej päťdesiatke podivuhodný debut - príbeh muža, trpiaceho psychickou poruchou. V svojej knihe zahŕňa pocity mnohých súčasníkov - márny boj proti démonovi v svojom vnútri, rezignáciu, život "pod čiarou", ale aj večnú snahu vyplávať z dna vnútorného močiara, do ktorého ho choroba uvrhla.
Táto knižka je o Milke Zimkovej, o umelkyni, ktorá sa preslávila najmä dvoma vlastnými filmami, svojím Divadlom jedného herca a vie sa o nej ako o herečke, ktorá zahrala niekoľko pozoruhodných úloh v českých a slovenských filmoch.
Nádherná knižka Júliusa Balca nás vedie zvláštnym svetom, ktorý objavuje Katarínka a jej papagáj Pišta, prevedie nás Trnavou, Budmericami, Cíferom aj Pezinkom, teda miestami, ktoré autor dôverne pozná, preto sa v tomto priestore suverénne pohybuje. Akoby lovil aj zo svojich detských i mládeneckých spomienok.
V knihe štúdií sa spája reflexívna súvislosť skúmania tajomstva umenia s dominantou literatúry. V centre je estetická skúsenosť, z ktorej vychádzajú, a zároveň ju aktivizujú, pričom sa v nich rozvíjajú princípy estetického myslenia a hermeneutický princíp chápania.
Portréty štyroch dramatikov strednej generácie – Viliama Klimáčka, Laca Keratu, Pavla Janíka a Silvestra Lavríka – prispievajú k poznaniu dnešného stavu, v ktorom sa táto oblasť tvorby u nás nachádza. Náčrty to nie sú láskavo zhovievavé, autor má nejednu kritickú pripomienku, ale každému z dramatikov uznáva aj ich pozitíva.
Literárna vedkyňa sa popri odbornej činnosti aktivizuje aj v umeleckej tvorbe. Čitateľská verejnosť ju pozná ako autorku poviedok, noviel i básní s námetmi zo súčasnosti. Jej novela Zvony v kameni je prvou politickou poviedkou v slovenskej literatúre s témou revolúcie (napísaná 1989 –1990, publikovaná v roku 1991) a získala za ňu cenu v Kanade – Hronský’ 92.
Čitateľ sa z tejto knižky poézie dozvie aj viac konkrétnosti o autorovi, jeho sklonom k počítačom, návštevám tanečných klubov a cestovaniu. Je tak trošku dobrodruh, vyhľadáva extrémne zážitky a asi nie je príliš depresívny typ. Dezert možno vnímať ako časový súhrn zaznamenaných skúseností, príjemné postrehy, zážitky a impresívne dojmy z ciest.
