Doteraz sme si aj my kresťania v ohlasovaní Ježiša Krista viac-menej konkurovali, čím sme — ak sa na to pozeráme z vonkajšej perspektívy — konali v rozpore so svojím svedectvom. Prečo teda nevyužiť epochálnu príležitosť prelomu storočia i tisícročia a nezačať spoločne ohlasovať evanjelium?
Známy slovenský literárny kritik a spisovateľ Ján Elen Bor (vlastným menom Ernest Žatko, 1907 - 1991) tvoril najprv na Slovensku a potom aj v emigrácii. V texte o Augustínovi, ktorý sa nachádza v prvej autorovej knihe s názvom "Návraty k minulosti", díva sa na Augustína predovšetkým ako na literáta, ktorého "Vyznania" sú aj literárnym dielom.
Všechny staré kultury od Egypťanů, Sumerů, přes Řeky a Židy až po obyvatele polynéských ostrovů či indiány Severní i Jižní Ameriky spolu sdílejí mýtus o dávné potopě světa, která se často překrývá s ohnivým deštěm z nebe.
Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý večer, aj teraz sa judskí zajatci zhromažďujú okolo ohňa. Celý deň pracovali na kanáloch tejto rozľahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ďaleko od svojich strážcov, ďaleko od ľudí „s rečou nejasnou... a brblavým jazykom“ (Iz 33, 19). Je to čas úľavy a spolupatričnosti.
Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom.
Každý človek skrýva v sebe orla. Tento orol sa chce narodiť, uzrieť svetlo sveta. Cíti sa povolaný vzniesť sa do výšky, k slnku. Stojíme teda nevyhnutne pred výzvou oslobodiť orla v nás. V našich úvahách nie je orol iba dravý vták. Predstavuje jeden z archetypov. Každý archetyp žije, a preto nie je len fosíliou ľudského nevedomia.
Láska nie je iba silou, ktorá pôsobí istý čas v čine a v správaní, ale je niečím viac: je skutočnou ľudskou realitou, ktorá je tu a chce vyniknúť. Kde dáva láska človeku jeho skutočnú podobu, tam má človek budúcnosť.
Slovo "Dvanásti" sa v Markovom evajeliu objavuje veľmi často, v pravidelných intervaloch, v siedmich rozličných kontextoch, takmer v každej druhej kapitole. Evanjelista opisuje cestu učeníka, postupne prichádzajúceho k poznaniu Boha, ktorá je akoby lemovaná prítomnosťou Dvanástich.
Téma duchovných cvičení kardinála Martiniho pre kňazov sa zrodila z hlbokej a precítenej skúsenosti každodenného obetovania svojho života v službe pastiera diecézy. Táto skúsenosť je v desiatich zamysleniach konfrontovaná s Božím slovom, predovšetkým v zamysleniach o postavách Mojžiša a Petra.
V prvom rade je tu pomník, vztýčený kameň pomazaný olejom, ktorý tam zostane. To je nevyvrátiteľná skutočnosť, ku ktorej sa Jakub bude často vracať. Okrem toho spolu s pomníkom je tu spomienka, ktorá v srdci uchováva to, čo videl a počul. A takáto spomienka je úžasnou vnútornou silou. Táto spomienka predstavuje nový interpretačný horizont.
Na proměny ve svém životě i ve světě jsme si zvykli. Jsme ale nemile překvapeni a vadí nám, přinesou-li s sebou nepříjemné zážitky. V knize Tajemství proměn se dozvíte, že k událostem, které jsou původci změn, dochází v důsledku kosmických vlivů, jenž nám nabízejí buď výhodné příležitosti nebo nás varují.
Cantalamessa nám v tejto knihe predkladá komentáre k čítaniam o Pánovom utrpení, prednesené v Bazilike svätého Petra za prítomnosti pápeža počas veľkopiatkovej liturgie v rokoch 1985-1995.
V najnovšej knihe zakladateľ komunity v Taizé sústreďuje veľké témy svojich úvah, rozprávaní a osobných udalostí, ale aj stretnutí, ktoré ho nejakým spôsobom vnútorne zasiahli.
František Xaver Šalda (1867 – 1937) po zanechaní štúdia práva vyštudoval fi lozofi u a prednášal románske literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. Pôsobil aj ako literárny kritik, spisovateľ a novinár. Publikoval vo viacerých časopisoch, v ktorých sa venoval otázkam literatúry, umenia, kultúry a politiky.
Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodné na objasnenie postavy hlásateľa evanjelia?
To, čo svätý František vytvoril v Spoletskom údolí, žije zo storočia na storočie v tisícich formách, s tou istou rytierskou, trubadúrskou a hrdinskou svätosťou.
Izaiáš hovoril: „Bolo to jednej noci v chráme. Videl som zrakom srdca a počul sluchom vnútra. Bolo to ako mäkké svetlo, rozlievajúce sa za svitania a zároveň ako mocný požiar slnečných lúčov. Ako mĺkvy šelest vánku a zároveň ako hrmenie búrky!
Autor čtivě napsané publikace zkoumá možnosti vzniku života ve vesmíru a pravděpodobnost našeho setkání s inteligentními mimozemskými bytostmi nejen ve vesmíru, ale zejména u nás na Zemi.
