V pokladnici duchovných hodnôt kresťanského Východu je aj istá forma modlitby, nazvaná „Ježišova modlitba“. Určite mnohí z nás už počuli o modlitbe, ktorá pozostáva v nekonečnom opakovaní jednoduchej vety: Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nado mnou hriešnym. O tejto modlitbe hovorí kniha, ktorá v ruskej pôvodine vyšla okolo roku 1870 v Kazani.
Často počuť výčitku, že psychológia sa zaoberá iba chorými ľuďmi, že vždy skúma len pramene mentálnych a emocionálnych chorôb. V ostatnom čase sa objavil nový trend – študovať zdravých a šťastných ľudí a skúmať pramene ľudského zdravia a šťastia. Komunikácia je najdôležitejšia zo všetkých zdrojov šťastia a zdravia.
Zomieranie znamená pre človeka koniec všetkých plánov, hranice jeho možností, skúsenosť, že je vydaný napospas osudu a prerušenie všetkých vzťahov. Tým sa radikálnym spôsobom nastoľuje otázka zmyslu života a kvality posledných ľudských vzťahov.
John Powell, známy americký jezuita a psychológ, čitateľov, v tejto knižke upozorňuje, že na vlastnom šťastí musí človek tvrdo a cieľavedome pracovať. A táto práca sa odohráva v ľudskom vnútri. Keby sa na nejakej škole vyučoval predmet šťastie, mohli by tam mať túto knihu ako učebnicu.
Dúfam, že táto kniha vzbudí u mužov zvedavosť, aby našli svoju najvlastnejšiu cestu, cestu sebapoznania, ale i duchovnú cestu, ktorá nevylučuje silu a vášeň, ale necháva sa viesť dynamikou mužskej energie.
V tomto vydaní sme spojili prvý a druhý zväzok úspešných zbierok modlitieb pátra Jozefa Šuppu SJ V dnešný večer, Pane… 1 a 2. Každý môže v tejto praktickej knižke nájsť vhodné slová modlitby podnietené úvahou nad Božím slovom. Knihu tak isto vezmú do ruky tí, čo hľadajú pomoc v čase, keď sa ich modlitbe nedostáva slov.
Kontroverzný názov tejto knižky sa vysvetlí hneď na prvých stranách. Nejde o spochybňovanie Božieho Syna ani jeho poslania. Skôr ako o Ježišovi je táto kniha o jeho Otcovi. Je porovnaním Ježišovho osudu s osudom márnotratného syna z podobenstva. Tak ako je však v podobenstve hlavnou postavou milujúco otec, aj tu je hlavnou postavou Ježišov Otec.
Život Panny Márie je jednou z kníh, ktoré sa zrodili z rozhovorov medzi nemeckou stigmatizovanou rehoľníčkou Annou Katarínou Emmerichovou (1774-1824) a romantickým básnikom Klemensom Brentanom (1778-1842). Emmerichová bola už od detstva obdarená podrobnými videniami života Pána Ježiša, Panny Márie a svätých.
Svätá Panna rozviazala tŕňovú korunu, veľmi opatrne mu ju zložila z hlavy a položila ju ku klincom. Svätá Panna umyla Pánovu hlavu a krvavú tvár. Mokrou špongiou mu stierala z vlasov zaschnutú krv. Starostlivo čistila ranu za ranou. S množstvom rán rástol jej súcit a neha, lebo si uvedomovala, akým utrpením prešiel jej Syn. Postupne umyla všetky rany.
Rád menších bratov je "kontemplatívne bratstvo v misii", pretože Pán nás všetkých povolal, aby sme žili z Boha, svedčili o ňom a ohlasovali ho druhým. Menší bratia sú misionári svojím povolaním: nie sú tu sami pre seba, ale pre druhých. Misia pre františkána predstavuje dôvod jeho existencie, tvorí jeho základnú identitu, jeho spôsob prežívania evanjelia.
Kniha je vzácnym a pozoruhodným dielom - a to tak svojím obsahom, svojím filozofickým posolstvom, ako aj svojou formou. Autor nám s pozoruhodnou presvedčivosťou predkladá plody svojej dlhoročnej služby chorým. Kiež mnoho čitateľov tejto vzácnej knihy nájde v nej silu k nádeji a kľúč na zvládnutie svojich vlastných trápení!
Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky.
Jeden malý chlapec raz údajne utrúsil poznámku: "Ľudia sú slová, ktorými Boh rozpráva svoj príbeh.
Táto kniha vznikla na základe prednášok, ktoré mávam už niekoľko rokov pod názvom „filozofická teológia“ na Hochschule für Philosophie v Mníchove. Otázka Boha patrí už od antických čias k najvýznamnejším systematickým oblastiam filozofie. S touto otázkou nevstupuje do filozofie neznáma téma.
Skutočným majstrom je totiž ten, koho múdrosť má svoje korene v skúsenosti biedy, vo vedomí tradégie. Takýto učiteľ naozaj poučí. Nie však vtedy, keď hlása poučky a núti ich memorovať, ale keď dáva otázky a čaká, až sám opýtaný nájde v sebe odpoveď. Skutočným poučením je otázka.
