"Nový zákon nepozná pojem etiky, zdôrazňuje však úlohu premýšľať nad životom a ukázať, ako má vyzerať patričné konanie... Všetky novozákonné spisy sa vzťahujú na určitú situáciu ranokresťanského spoločensztva a nie sú teda systematickou rozpravou o etike, ktorá by sa venovala určitým témam na spôsob traktátu.
I keď spis O primknutí sa k Bohu (De Adhaerendo Deo) sa vždy pripisoval Albertovi Veľkému, mnohí odborníci sa zhodujú v tom, že ho nemohol napísať v jeho konečnej podobe. Svedčia o tom aj myšlienky a implicitné odkazy na autorov, ktorí žili po ňom.
Azda najznámejších žiak Karla Rahnera, emeritný profesor univerzít v Münsteri a Viedni a predstaviteľ praktickej fundamentálnej teológie Johann Baptist Metz (1928), ponúka v tejto knihe výber zo svojich najdôležitejších spisov.
Témov tejto knihy je základná koncepcia - teológia praxe duchovnej služby. Nejde len o otázku, čo má Cirkev robiť v konkrétnych podmienkach súčastnosti, ale aj o to, čo je jej prvotnou úlohou, odhliadnuc od premenlivosti situácie, vzhľadom na jej vlastné, teologicky reflektované sebachápanie.
Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií. Prof.
Ako upozorňuje aj názov tejto knižky, ide len o stručný úvod do starozákonných kníh. Avšak aj napriek tomu sme v tomto slovenskom vydaní pôvodný text rozšírili o niekoľko citátov z kníh Starého zákona...
Významný teológ v tomto diele prináš nový prístup k výkladu Vyznania viery a modlitby Otčenáš. Jeho prístup cez teológiu, filozofiu, históriu i umenie je jedinečným spôsobom odkrývania bohatstva a inšpiratívnosti týchto dvoch textov.
V tomto diele autor predstavuje náuku o duchovnom živote v jeho jednotlivých etapách. Kniha je písaná prístupnou formou a preto ju môžu využívať nielen osoby zbehlé v teológii, ale každý, kto má záujem o spoznávanie pravidiel rozvoja duchovného života.
Vstup do nového tisícročia bol doprevádzaný výzvou Svätého Otca : "Zatiahni na hlbinu !" (lk 5,4). Táto výzva je pred každým z nás ako pozvanie k novému objavovaniu evanjelia starého dvetisíc rokov, a predsa stále nového. Výhodou tejto práce je jej výstižnosť a prístupnosť širokému okruhu čitateľov.
Doteraz sme si aj my kresťania v ohlasovaní Ježiša Krista viac-menej konkurovali, čím sme — ak sa na to pozeráme z vonkajšej perspektívy — konali v rozpore so svojím svedectvom. Prečo teda nevyužiť epochálnu príležitosť prelomu storočia i tisícročia a nezačať spoločne ohlasovať evanjelium?
Známy slovenský literárny kritik a spisovateľ Ján Elen Bor (vlastným menom Ernest Žatko, 1907 - 1991) tvoril najprv na Slovensku a potom aj v emigrácii. V texte o Augustínovi, ktorý sa nachádza v prvej autorovej knihe s názvom "Návraty k minulosti", díva sa na Augustína predovšetkým ako na literáta, ktorého "Vyznania" sú aj literárnym dielom.
Všechny staré kultury od Egypťanů, Sumerů, přes Řeky a Židy až po obyvatele polynéských ostrovů či indiány Severní i Jižní Ameriky spolu sdílejí mýtus o dávné potopě světa, která se často překrývá s ohnivým deštěm z nebe.
Na Tel Abib v regióne Nippur znova zostupuje noc. Ako každý večer, aj teraz sa judskí zajatci zhromažďujú okolo ohňa. Celý deň pracovali na kanáloch tejto rozľahlej nížiny zvlažovanej Eufratom. Teraz sú spolu, ďaleko od svojich strážcov, ďaleko od ľudí „s rečou nejasnou... a brblavým jazykom“ (Iz 33, 19). Je to čas úľavy a spolupatričnosti.
Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom.
Každý človek skrýva v sebe orla. Tento orol sa chce narodiť, uzrieť svetlo sveta. Cíti sa povolaný vzniesť sa do výšky, k slnku. Stojíme teda nevyhnutne pred výzvou oslobodiť orla v nás. V našich úvahách nie je orol iba dravý vták. Predstavuje jeden z archetypov. Každý archetyp žije, a preto nie je len fosíliou ľudského nevedomia.
Láska nie je iba silou, ktorá pôsobí istý čas v čine a v správaní, ale je niečím viac: je skutočnou ľudskou realitou, ktorá je tu a chce vyniknúť. Kde dáva láska človeku jeho skutočnú podobu, tam má človek budúcnosť.
Slovo "Dvanásti" sa v Markovom evajeliu objavuje veľmi často, v pravidelných intervaloch, v siedmich rozličných kontextoch, takmer v každej druhej kapitole. Evanjelista opisuje cestu učeníka, postupne prichádzajúceho k poznaniu Boha, ktorá je akoby lemovaná prítomnosťou Dvanástich.
