V najnovšej knihe zakladateľ komunity v Taizé sústreďuje veľké témy svojich úvah, rozprávaní a osobných udalostí, ale aj stretnutí, ktoré ho nejakým spôsobom vnútorne zasiahli.
František Xaver Šalda (1867 – 1937) po zanechaní štúdia práva vyštudoval fi lozofi u a prednášal románske literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. Pôsobil aj ako literárny kritik, spisovateľ a novinár. Publikoval vo viacerých časopisoch, v ktorých sa venoval otázkam literatúry, umenia, kultúry a politiky.
Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodné na objasnenie postavy hlásateľa evanjelia?
To, čo svätý František vytvoril v Spoletskom údolí, žije zo storočia na storočie v tisícich formách, s tou istou rytierskou, trubadúrskou a hrdinskou svätosťou.
Izaiáš hovoril: „Bolo to jednej noci v chráme. Videl som zrakom srdca a počul sluchom vnútra. Bolo to ako mäkké svetlo, rozlievajúce sa za svitania a zároveň ako mocný požiar slnečných lúčov. Ako mĺkvy šelest vánku a zároveň ako hrmenie búrky!
Autor čtivě napsané publikace zkoumá možnosti vzniku života ve vesmíru a pravděpodobnost našeho setkání s inteligentními mimozemskými bytostmi nejen ve vesmíru, ale zejména u nás na Zemi.
Musel niesť veľký smútok v srdci a musela sa triasť ruka pisára, ktorý zapísal do prastarých letopisov tieto slová: " Potom prišlo iné pokolenie, ktoré už nepoznalo mocné skutky Jahveho. I robili synovia Izraela, čo bolo zlé v očiach Jahveho, a slúžili baalom a aštarám, chodili za inými bohmi, bohmi okolitých národov, a klaňali sa im.
Prečo sa náuka Francisca de Osunu o kontemplácii stala v Španielsku duchovným bestsellerom 16. storočia?
Predkladaný Scotov text sa explicitne nevenuje metafyzike - zaoberá sa prirodzenou poznateľnosťou Boha, no predsa sa v ňom nachádzajú miesta, ktoré majú filozofickú relevanciu. Centrálnou pre Scotovo chápanie metafyziky je jeho náuka o jednoznačnosti pojmu "súcna ako súcna", ktoré je zároveň predmetom metafyziky a adekvátnym predmetom ľudského rozumu.
V línií františkánskeho súladu medzi teóriou a praxou môžeme uvažovať o Scotovej progamovej téze, podľa ktorej teológiu chápe ako praxis. V úvode spisu Ordinatio jednoznačne tvrdí, že o Bohu " nie je možná špekulatívna veda", t.j.
Ježiš Kristus je svojou láskou jedinečným sprievodcom človeka, pretože mu lásku nielen dáva, ale jej umožňuje aj prejaviť sa. Kristus našiel lásku v hĺbke ľudskej duše a tým ju urobil silnou a voviedol do jasného svetla Ducha, kde ju chce nakoniec prijať vo všeobjímajúcej láske.
Breviloquium, krátke slovo, ako by znel doslovný preklad, základný kurz dogmatickej teológie, určený Bonaventúrovým študentom ako učebnica, sa prinajmenšom vyrovná veľkej Sume teologickej Tomáša Akvinského. Na rozdiel od nej sa nezaoberá vysporadúvaním sa s inými mienkami, ale uvádza len pozitívne názory.
Páter Timothy Radcliff bol v rokoch 1992 - 2001 generálnym predstaveným rehole dominikánov. Ako profesor Nového zákona a zároveň ako kňaz, ktorý mnohých sprevádzal na duchovnej ceste sa pokúša poukázať na prepojenie medzi Ježišovou Poslednou večerou a sexualitou človeka.
Dielo Pietra Messu vzniklo na základe jeho dizertačnej práce. Originálnej a špecifickej časti výskumu predchádzajú dve rozsiahle kapitoly: prvá z nich sa týka „otcov“ stredoveku a prezentuje a analyzuje pestrosť a bohatstvo ich odkazov, ďalšia je o „otcoch“ v reformných hnutiach XI. a XII. storočia.
Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom.
Protest, tak ako ho chápeme dnes, je kritikou, spochybením,odmietnutím globálnej situácie, ktorá sa nám chce vnútiť ako jediná a nemenná.Usiluje sa o zrušnie zaužívaných právnych pomerov či situácií, ktoré sú považované za zlé, aby sa namiesto nich nastolil lepší a pravdivejší poriadok, ktorý by bol vo väčšom súlade s človekom a jeho slobodou.
V našom ľudskom svete sa už od nepamäti nástojčivo vynárajú otázky, ktoré zvyčajne nazývame ako existenciálne. Čím dlhšie ich skúmame, tým väčšmi narastá potreba odpovedí. Generácie rôznych národov vypracovali na základe prirodzenej filozofie alebo náboženstva svoje riešenia jednej zo základných existenciálnych otázok: otázky smrti.
Duchovný svet svätého Františka a jeho nasledovníkov je súčasťou vzácneho pokladu Cirkvi a je základom františkánskej spirituality. Jej význam a aktuálnosť pre náš život je umocnená aj novým pápežom Františkom, ktorý voľbou mena, ale ešte viac postojmi a životom, potvrdzuje veľkosť tejto duchovnej cesty.