Najnovšia básnická zbierka Jozefa Leikerta Osmičky galaxie je poéziou nesmiernej úcty k životu, k človeku, ku všetkému ľudskému. Myšlienky, básne, autora výstižne charakterizoval v úvode knihy známy slovenský bioetik profesor Jozef Glasa: „Osminky z ležatých osmičiek, roztvorené nekonečná. Vesmíru do tváre. Pokora vzdorná, pýcha života.
Tato kniha je autorovým pokusem o literární zpracování faustovského tématu. Domnívá se totiž, že každý hermetik by se s tímto velkým tématem měl nějakým způsobem vyrovnat.
"Zneje to čudne ako každý paradox, ale normalizácia ma vlastne oslobodila a priviedla k sebe samému. Pochopil som, že nemusím byť konformný, devótny voči nadriadeným, opatrný, spoliehať sa na vrchnosť, ale bezohľadne si môžem písať čo chcem bez konvencií a predsudkov. (...
Zbierka básní a drobných reflexií prináša osobnú výpoveď predovšetkým o tom, čo autora trápilo v časoch normalizácie. V osemdesiatych rokoch minulého storočia písané texty sú svedectvom z oných čias o tom, ako človek prežíval svet okolo seba, čo si písal na zmiernenie dusnej nálady a ako únik z panelákovej tuposti socialistického realizmu.
Autorova piata zbierka básní prináša prierez tvorbou z posledných rokov, ale i návraty k starším básňam, čo možno vnímať ako prejav konzistentnosti jeho literárnej tvorby a kontinuity hodnotových východísk.
Vydání experimentální poezie, kterou autor tvořil v první polovině 70. let stranou oficiálních literárních proudů. Svými průzkumy, rozklady i novotvary proniká pod povrch veršotupectví a tvořivě se brání marasmu dobového znehodnocení jazyka. Usiluje pomoci slovům, aby „sbírala z kalamity“.
Poézia J.R.Jiméneza nositeľa Nobelovej ceny, bola na Slovensku málo známa. Vyniká objavnosťou básnického výrazu pre dosiahnutie krásy a dobra, uplatňuje hudobnosť verša a lyrizmus. Väčšina básní z prekladu je prvým prekladom do slovenčiny.
Nabízíme vám autentické zápisky mimořádných zážitků a obdivuhodných nápadů Rudolfa Kleknera, pacienta několika psychiatrických léčeben, které jsme získali z jeho pozůstalosti. Jeho myšlení se vymyká uznávané logice, tudíž podle všeobecných zvyklostí nepatří do normálního světa.
Českému čtenáři již známá současná nizozemská prozaička rozvíjí na malé ploše svého krátkého románu o hudbě, lásce a žárlivosti motivy známé novely L. N. Tolstého a jí inspirovaného Janáčkova smyčcového kvartetu, aby se od nich v samém závěru odchýlila.
Vari neviete, že neexistuje iná vzdialenosť ako tá, ktorú nedokáže preklenúť duša vo svojom rozlete?
Publikace nabízí pohled na město obyčejné, každodenně prožívané, a tím utvářené a reinterpretované, naplněné lidským jednáním, komunikací a vztahy. Nabízí také pohled na obrazy města, které jsou odrazem a předlohou naší každodennosti současně. Autory všech statí zajímá město soudobé, jeho podoby a možnosti jeho prožívání.
V uverejnených 12-ich prózach píše o skúsenostiach aktérov našej spoločnosti z konca 20. a začiatku 21. storočia. Prešla kus sveta zložitými a neľahkými cestami a hľadí nielen pospiatky ale aj do budúcnosti, o čom rozpráva ako dobrá rozprávačka. V prózach dvanástich príbehov nechýba humor, politické videnie a znalosť dejín.
Knihu autor venuje Sandre a Zuzane z Nota Bene i všetkým bezdomovcom. Časť textov bola pôvodne publikovaná práve v tomto periodiku. Texty v Pastirčákovej knihe sa miestami vyznačujú až fulghumovským pôvabom podania, sa prístupným a štýlovo čistým spôsobom hovorí v rozsahovo kratších textoch o veľkých veciach.
Rédeyova monografia sa zameriava na interpretáciu, resp. výklad lyriky Štefana Strážaya, ktorý svojím básnickým dielom predstavuje ojedinelú a celkom osobitú výrazovú polohu, so zvláštnym zreteľom práve na poetologické špecifiká jeho tvorby.
Osud zariadil, aby som sa stretol s Dávidom Matušom. Bol vtedy čerstvým víťazom literárnej súťaže Andreja Chudobu vo svojej kategórii poézie. Slovo dalo slovo a o niekoľko dní ma oslovil s myšlienkou, vydať knižnú prvotinu básní. Požiadal ma o zostavenie ich výberu do tejto knižky.Rád som to urobil... Dávid Matuš je čerstvý maturant. U mňa zmaturoval aj z poézie.
Nový výbor 135 básní geniální americké básnířky 19. století (1830 – 1886), opět v překladu Jiřího Šlédra, navazuje na rozsáhlý výbor 373 básní ve sbírce Neumím tančit po špičkách, publikovaný v r. 1999 (dotisky v létech 2001 a 2004, Argo).
O svojom putovaní dennodennými udalosťami k lúšteniu rébusu bytia, k zdroju radosti, šťastia a harmónie v sebe samej sa s čitateľmi delí mladá žena. Zdieľa svoju Jednu z ciest pátrajúc po esencii života.
Druhé, rozšírené vydanie nateraz poslednej Štrpkovej básnickej zbierky patrí nielen k vrcholom jeho básnickej existencie, ale zároveň k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v súčasnej slovenskej poézii. Štrpkove texty sú dramatickým a naliehavým záznamom o dianí (najmä v sebe), v desivom prostredí, na pozadí (ne)apokalypticky prázdnych urbánnych kulís.
Novú zbierku krátkych poviedok laureáta prestížnej Ceny Anasoft litera 2013 spája čierny humor, absurdita, koncíznosť a hutnosť vyjadrovania, vyúsťujúca do epickej skratky.
Unikátní rukopis sbírky 120 japonských básní ilustrovaných v kartuších ve tvaru vějířů z konce 16. století je nejrozsáhlejším dochovaným originálem žánru tzv. knih vějířů (ógi no sóshi) na světě.