Theophrastus Bombastus von Hohenheim (1493-1541), známý jako Paracelsus, žil a působil na hranici mezi středověkem a moderní dobou. Byl současníkem Lutherovým a nepřítelem tradičního lékařství, postrachem univerzit ("na všech německých školách se nelze naučit více než na trhu ve Frankfurtu"), vojenským ranhojičem a alchymistou.
S příběhem jménem TICHO vstoupili do batmanovské řady dvě monumentální osobnosti. Jeph Loeb (Batman: Dark Victory, Daredevil: Yellow, seriál Smallville) a Jim Lee (Wildcats, Divine Right, X-Men). Spolu vyprávějí epický příběh o přátelství, důvěře a zradě. Druhá kniha obsahuje závěrečných sedm sešitů kultovní série.
Autorka, původní profesí učitelka klavíru, představuje v italském kulturním prostředí prototyp klauna v sukních. Její přiléhavé, často tvrdé výrazivo, vynalézavé metafory a sarkasmus jsou nástroji, které jí slouží k destrukci mediálních mýtů o ideálu ženské krásy.
Pred desiatmi rokmi Mack bez rozlúčky odišiel. Každý rok však voláva na Deň matiek. Jeho sestra Carolyn sa rozhodne rozlúštiť rodinnú záhadu aj napriek tomu, že ju Mack varuje, aby to nerobila. Hľadanie pravdy o Mackovom zmiznutí ju rýchlo vrhne do sveta neočakávateľného nebezpečenstva a nezodpovedaných otázok.
Leto 1954. Federálny maršal Teddy Daniels prichádza na ostrov Shutter, do sídla nemocnice Ashecliffe, kde liečia duševne chorých zločincov. Spolu s partnerom Chuckom Aulem začína hľadať utečenca, vrahyňu Rachel Solandovú. Práve vtedy na ostrov dorazí hurikán. Lenže v nemocnici Ashecliffe nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá.
Stanislavova zbierka potvrdzuje, že poézia je predovšetkým špecifickým a spontánnym prejavom individuálnej schopnosti zvrchovane, a teda samostatne myslieť.
Antológia obsahuje básne, prózy a esejistické texty slovenských autorov s tematikou holokaustu slovenských Židov.
Román francúzskeho autora je odyseou afrického dievčatka Laily, ktoré v utrpení a láske prejde skoro celý civilizovaný svet, aby napokon našlo pokoj pri rodných afrických pieskoch. Kniha po vyjdení v roku 1987 bola na čele takmer všetkých francúzskych rebríčkov najpredávanejších kníh. Preložila Jarmila Pospěchová.
Zbierka noviel ruskej prozaičky Ľudmily Ulickej zachytáva predovšetkým dramatické osudy žien. Jej próza je preniknutá výpoveďou o najskrytejších záhyboch ľudskej podstaty. Túto výpoveď vyjadruje živým, nekonvenčným, originálnym jazykom, v ktorom neraz zaznie jemná irónia aj vtedy, keď hovorí o vážnych veciach. Preložil Vladimír Čerevka.
Prozaické dielo je boľavou sondou do pocitov muža, ktorého zločin obral o ilúzie, ale nie o chuť žiť.
Charakteristické pre knihu Biele miesta je úsilie dopátrať sa historickej pravdy, zbaviť slovenskú minulosť skresľujúcich mýtov a legiend a prisúdiť SNP význam, aký v dejinách modernej Európy naozaj malo.
Martin Vlado poéziu publikoval až po roku 1989 v rôznych časopisoch (Dotyky, Literárny týždenník, Slovenské pohľady atď). Vladova autorská pozícia bola pri jeho vstupe do literárnych vôd jednoznačne marginálna. Jeho naturel sa formoval bokom od skupín jemu príbuzných autorov, no zrejme nielen preto má v porovnaní s rovesníkmi osobitný štýl a poetický záber.
Zbierka básní Vysoká zver sa vyznačuje osobitou poetickou intuitívnosťou, silnou metaforickosťou i filozofickou výpoveďou, čo je prízračné pre celú autorkinu básnickú tvorbu. V zbierke rezonujú verše pôsobivo spájajúce osobné i nadosobné, časové i nadčasové myšlienkové roviny.
Pavol Janík (nar. 1956) patrí k renomovaným básnikom, prozaikom, dramatikom, prekladateľom a publicistom. Ťažisko jeho tvorivej činnosti však spočíva v poézii.
Čitateľ sa z tejto knižky poézie dozvie aj viac konkrétnosti o autorovi, jeho sklonom k počítačom, návštevám tanečných klubov a cestovaniu. Je tak trošku dobrodruh, vyhľadáva extrémne zážitky a asi nie je príliš depresívny typ. Dezert možno vnímať ako časový súhrn zaznamenaných skúseností, príjemné postrehy, zážitky a impresívne dojmy z ciest.
Literárna vedkyňa sa popri odbornej činnosti aktivizuje aj v umeleckej tvorbe. Čitateľská verejnosť ju pozná ako autorku poviedok, noviel i básní s námetmi zo súčasnosti. Jej novela Zvony v kameni je prvou politickou poviedkou v slovenskej literatúre s témou revolúcie (napísaná 1989 –1990, publikovaná v roku 1991) a získala za ňu cenu v Kanade – Hronský’ 92.
Portréty štyroch dramatikov strednej generácie – Viliama Klimáčka, Laca Keratu, Pavla Janíka a Silvestra Lavríka – prispievajú k poznaniu dnešného stavu, v ktorom sa táto oblasť tvorby u nás nachádza. Náčrty to nie sú láskavo zhovievavé, autor má nejednu kritickú pripomienku, ale každému z dramatikov uznáva aj ich pozitíva.
V knihe štúdií sa spája reflexívna súvislosť skúmania tajomstva umenia s dominantou literatúry. V centre je estetická skúsenosť, z ktorej vychádzajú, a zároveň ju aktivizujú, pričom sa v nich rozvíjajú princípy estetického myslenia a hermeneutický princíp chápania.
