Zbierka poviedok Slzy bieleho úhora je zrkadlo. Hoci Milan Zelinka zobrazuje príbehy ľudí, ktoré sa odohrávajú v nedávnej a dávnejšej minulosti, môžeme v nich nájsť paralely s problémami, ktoré zažívajú ľudia v súčasnosti. A nielen v regióne východného Slovenska. kam je dej poviedok zasadený.
Každému sa môže stať, že sa stretne s niečím, čomu nechce uveriť alebo čo zo zásady odmieta pochopiť. Podobnou situáciou sa spúšťa sled udalostí, ktorý vedie k ďalšiemu vyšetrovaniu vrchného komisára Ledeckého a jeho kolegov z bratislavského oddelenia vrážd.
Neexistujú krízy politické či hospodárske, iba morálne. Spôsobujú ich krysy. Sú stále nenažrané, aktívne hlavne v tme, keď ich nevidia. Žijú v klanoch, ktoré medzi sebou vedú vojny, sú pomstychtivé, vodcovia si značkujú podriadených močom. Krysy sa pred vodcom od strachu plazia po bruchu, na dôkaz svojej oddanosti mu olizujú srsť, hoci by ho najradšej zožrali.
Práca reflektuje interpretáciu ako vstupnú bránu, ktorá umožňuje prístup k textu. Pritom tu funguje paradoxný základný vzťah diferencie interpretácie od textu, ktorý interpretuje. Kniha sa ďalej zaoberá tým, akú úlohu hrá rozprávanie príbehov v našich životoch a našej kultúre.
The field of moral development and moral education has witnessed a relatively huge and differentiated growth in the recent decades both in the area of empirical research and theory and in the area of school practice.
Náuka o vlastných menách je jazykovedná disciplína, ktorá má v jazykovede relatívne samostatné postavenie, predovšetkým vzhľadom na svoj špecifický obsah, prejavujúci sa výrazne aj na formálnej stránke (Blanár). R. Šrámek uvádza, že filologická orientácia onomastiky od pol. 19.
Dejinami prijímania západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici.
Predmetom publikácie sú sociálne a kultúrne dejiny v období 16. až 18. storočia prostredníctvom perspektívy individuálnych aktérov. Ide o obdobie, ktoré bolo vzhľadom na okolnosti spojené s vojnou s Osmanskou ríšou, ako aj protihabsburskými povstaniami nesmierne dynamické, až turbulentné.
Zločin, akých na Slovensku nebolo viac než prstov na jednej ruke. Pokoj v kúpeľnom meste naruší nebezpečný zločinec. Objektom jeho záujmu sú ženy a najmä obsah ich kabeliek. Nastane deň, keď sa v ňom pri jednom z prepadov naštartujú chemické procesy a stratí kontrolu nad svojím konaním.
Autorský kolektív kolektívnej monografie Literatúra v kognitívnych súvislostiach tvoria Jana Kuzmíková, Silvia Gáliková, Róbert Gáfrik, Lukáš Procháska a Zuzana Fonioková (ČR). Kniha je prvou publikáciou vydanou na Slovensku, ktorá v interdisciplinárnom presahu ucelene mapuje hlavné problémové okruhy kognitívnych skúmaní literatúry.
Studie Szary-Matywiecké představuje román (1816) Marie Wirtemberské, první polský psychologický román, jako dílo hodné kritické pozornosti. Navzdory svému didaktickému poselství o nadřazenosti srdce nad rozumem se dílo brzy setkalo s úspěchem.
Nestejné funkční zatížení podobných gramatických struktur blízce příbuzných jazyků bývá příčinou častých interferenčních jevů, jejichž znalost může výrazně napomoci při tvorbě učebních materiálů a při výuce s adresným zaměřením.
Uplynul rok od tragických udalostí, ktoré otriasli oddelením bratislavskej kriminálky, no tím pod vedením majora Otčenáša zostáva naďalej nekompletný. V neľahkých časoch sa poručík Lukáš Líška ujme najnovšieho prípadu: v Bratislave vyčíňa vrah, ktorý si vyberá mladé a nezadané ženy. Nič netušiace obete čaká u nich doma, kde ich následne uväzní.
Monografia predstavuje doteraz najucelenejší pohľad na dielo a život, významného slovenského básnika, prekladateľa, esejistu, žurnalistu, univerzitného profesora a jednej z najvýznamnejších osobnosti slovenského exilu. Karol Strmeň (1921 – 1994) vytvoril pozoruhodne dielo, ktoré bolo na Slovensku do pádu komunizmu prakticky neznáme.
V knihe, Neprestaň snívať, autorka opísala zaujímavý strhujúci príbeh jednej obyčajnej ženy, ktorá ako každý iný človek, si nevybrala rodinu do ktorej sa narodila. A možno práve drsné podmienky a prísna výchova jej mamy v ktorých vyrastala, jej posilnili ducha. Vďaka nekonečnému optimizmu nepodľahla osudu a zo zakríknutého dievčatka sa stala silná osobnosť.
Kniha představuje výsledky široce koncipovaného vědeckého výzkumu, který byl v souvislosti s výročím začátku 1. světové války realizován nejen ve střední Evropě, ale i v Gruzii, Skandinávii nebo pobaltských zemích.
Choreograf a tanečník Jaro Bekr je už pár rokov aj otec dvoch detí – Zary a Lea. O zážitky s nimi sa (už pred ich príchodom na svet) delil s verejnosťou na sociálnych sieťach a v úspešnom blogu v časopise, teraz tieto zápisky vydáva knižne. Nevynecháva ani svoju manželku Moniku Hilmerovú – sú v tom spolu.
