Adolphe Appia (1862 - 1928) bol švajčiarsky mysliteľ a vizionár, jeden z prvých, ktorí zásadne prispeli k reforme divadla na začiatku 20. storočia. Vyšiel z obdivu k operným drámam Richarda Wagnera, ale neskôr dospel ku kritickému odmietnutiu toho, ako ich inscenovali vtedajšie divadlá.
Autor věnuje v knize pozornost nemocem, umírání a pohřbům čtyř Habsburků, Ferdinanda I. a jeho synů, ve druhé polovině 16. století. Přestože nedosáhli stejných vladařských hodností, z hlediska použitých symbolů osobní a dynastické reprezentace se smuteční slavnosti po jejich smrti v Innsbrucku, Praze, Štýrském Hradci a Vídni podstatně nelišily.
Starikov nastavil zrkadlo súčasným snahám zmeniť históriu druhej svetovej vojny. Pomenoval tých, ktorí rozdúchavali pahrebu vojny, popísal prostriedky a metódy, ktoré používali nielen na oslabenie a zničenie Sovietského Zväzu, no zároveň na vyčerpanie hitlerovského Nemecka. Jedinou snahou pri tom bolo posilnenie britského impéria a amerických finančných kruhov.
Zemědělci, dělníci, umělci, uprchlíci, obchodníci, vědci tisíce Bretonců stejně jako Jihomoravanů opustily v posledních dvou staletích svůj rodný kraj. Mnozí dobrovolně, mnozí z donucení. Naopak bezpočet cizinců do jejich krajů zamířilo a někteří tu našli domov.
Kniha se zabývá zahraniční politikou Václava II. v letech 12831300, jeho vztahu s Habsburky, Piastovci, územními zisky a ziskem polské královské koruny v roce 1300 i správou polských území. Současně se snaží pojmenovat a dešifrovat obraz Václava II. ve Zbraslavské kronice.
Publikace se zabývá rolí, kterou parlamenty členských zemí EU měly a mají jako kolektivní aktér politického systému EU. Publikace vysvětluje historický vývoj tohoto aktérství a poté cílí na jeho současnou podobu. V této souvislosti studie analyzuje využití instrumentů, jež parlamenty dostaly k dispozici Lisabonskou smlouvou.
Poliaci odpradávna prechovávajú k Rusku negatívne emócie. Rusofóbia, aktívne podporovaná poľskými politikmi a verejnými činiteľmi, prináša svoje ovocie. Nie tak dávno bol realizovaný prieskum verejnej mienky, ktorý ukázal, že veľká väčšina Poliakov má negatívny vzťah k Rusku, Rusom a Putinovi.
Kniha profesora Harvarda Anatolija Kljosova je skutočným vedeckým bestsellerom. Už tri storočia vedci nevedeli odpovedať na otázky: kto sú Slovania, aký je ich pôvod a odkiaľ pochádzajú?
Putin sa javí ako nejednoznačná postava na svetovej politickej scéne. Už dvadsať rokov ho obviňujú z toho, že nemá žiadnu stratégiu a už vôbec nie ideológiu. Je to však naozaj tak?
Kniha představuje neotřelý soubor třinácti významných kapitol z dějin Koruny české. Jednotlivé kapitoly jsou spjaty s postavami českých králů a královen, které zanechaly nejvýraznější a nejtrvanlivější stopu ve vývoji našeho státu a státnosti, a jejichž doba zásadně ovlivnila utváření našeho národního a kulturně-historického povědomí.
Dějiny Právnické fakulty Masarykovy univerzity od roku 1919 do roku 2018, doplněné životopisy docentů a profesorů, s charakteristikou jednotlivých pracovišť. Kniha je rozdělena do dvou svazků: 1. svazek - 1919-1989 2. svazek - 1990-současnost
Práce se zabývá doklady osídlení převážně české části Českomoravské vrchoviny v době před objevem polymetalických rud na konci třicátých let 13. století. První část práce představuje katalog nálezů zemědělského pravěku na okresech Pelhřimov a Jihlava.
Monografie se obrací k doposud opomíjenému fenoménu dějin husitských válek dohodám o příměří mezi válečnými stranami. Zaměřuje se na jižní Moravu, kde se zachoval zajímavý korpus těchto dohod z let 14271433. Pozornost je nejprve věnována listinnému formuláři dohod, které jsou následně zasazeny do širšího kontextu dějin husitství nejen v regionu.
Publikácia obsahuje 18 príspevkov slovenských, českých, poľských a francúzskych historikov mapujúcich udalosti súvisiace s vývojom na Slovensku, resp. Československu v zlomovom roku 1938, poznamenanom najmä bojom veľmocí o novú tvárnosť československých hraníc, ústiacu do neslávne známej Mníchovskej dohody.
Autorský kolektiv pod vedením prof. Vojáčka zpracoval pohnuté osudy zakládající fakulty Masarykovy univerzity v rozsáhlé dvousvazkové publikaci, mapující období let 1919 až 2019. Historie Právnické fakulty MU tak poprvé vychází v takto ucelené podobě a reprezentativním zpracování. Druhý díl mapuje vývoj fakulty od r. 1989 do r. 2019.
Kolektivní monografie Rozpad Rakouska-Uherska a jeho důsledky pro středoevropské literatury a kultury zprostředkovává akademickou diskusi vedenou na sympoziu Umění a kultury střední Evropy, které se konalo v roce 2018 na Filozofické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci.
Výbor 173 starořeckých nápisů v cca 25 místních nářečích, doprovázený českými překlady s gramatickými poznámkami a s úvodem o mykénském dialektu staré řečtiny a dílčími nářečními přehledy.
Bilinguálna slovensko-anglická publikácia je zložená z 13 vedeckých príspevkov a 3 spomienkových a historicko-filozofických reflexií od slovenských, českých, poľských, nemeckých, talianskych a rumunských historikov.
Paleografická monografie zpracovává syntetickou formou veškeré relevantní diplomatické prameny v Čechách a na Moravě v éře posledních Přemyslovců Václava II. a jeho syna Václava III. z hlediska jejich písma.
Na piedestály zlomových rokov 20. storočia nepochybne zaujíma veľmi významné miesto rok 1939. Rok, v ktorom vypukol najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva. Rok, kedy sa zavŕšili dôležité zmeny medzinárodnej politiky, ale tiež vnútorného vývoja jednotlivých štátov, pre ktoré bol rok 1939 skutočne osudovým. Väčšine týchto javov, resp.