Svět se dnes dělí na bohatý (Sever) a chudý (Jih). Většina z nás to bere jako fakt, nad nímž netřeba nijak zvlášť spekulovat. A pokud ano, v příčinách máme jasno. V chudých zemích Jihu je vedro, lidé jsou tam líní, méně vzdělaní nebo negramotní. Je to prostě část světa, která je zaostalá, ve vývoji daleko za námi, tedy za tak zvaným vyspělým světem.
Príbeh tejto evitovky je z nášho storočia, ale bol by rovnako vzrušujúci a neodolateľný aj v čase, keď žilo Dievča s perlovou náušnicou z obrazu holandského majstra Jana Vermeera, na ktoré sa hlavná hrdinka neskutočne podobá . Ona bola presvedčená, že pre neho nie je dosť dobrá. On si myslel, že je pre neho nedostupná. Obaja skrývali rodinné tajomstvá.
Zbierka poviedok pod jednotným názvom Vlk je knihou o vojne a o ľuďoch, ktorých zasiahla. Deväť poviedok, niekedy heroických, inokedy dojímavých alebo smutných, no predovšetkým jednoduchých a pravdivých zaujme zvláštnou zmesou mladíckej naivity a drsného realizmu.
O knihe: Čitateľa by napadlo, že Filip, domased a debutujúci spevák, čo vyrástol bez rodičov, sa vo svojom živote neposúva. Stále sa motá v mindrákoch chlapca, ktorý v ňom nevie dospieť. Pokrok však nie je lineárny. Každý malý krok, ktorý Filip urobí vpred, katapultuje jeho rast a on sa dostáva oveľa ďalej, než by v skutočnosti čo i len pomyslel.
Tato kniha o židovské kultuře a literatuře se zaměřuje na vybrané úseky 19. století, jimž se souhrnně věnovalo jen málo pozornosti.
Do španielskeho múzea La Pavona privážajú každý rok jeden obraz od tajomného umelca. Nikto nepozná identitu autora štyroch fenomenálnych diel, ktoré sú vystavené na obdiv v útrobách kamenných stien a prísne strážené. Adelina Soren Diazová je obdivovateľkou týchto výnimočných obrazov.
Môžu sa aj dobrí ľudia dopúšťať zlých skutkov? A môžu múdri páchať hlúposti?
Chemtrails. Pandémia. Čipovanie. Nový Svetový Poriadok. Môžu sa snažiť, ako chcú, tajné plány budú vždy odhalené!
V posledných rokoch sa vo francúzskej próze zintenzívnil záujem o stvárnenie dejín, predovšetkým druhej svetovej vojny a holokaustu, prostredníctvom subjektívneho prežívania postáv. Narativizácia sa upína na individuálnu i kolektívnu pamäť a nastoľuje pálčivé otázky týkajúce sa traumy, medzigeneračnej pamäti, identity, zabúdania či manipulácie spomienok.
Soňa Gyarfašová v knihe Nenechali sa zlomiť dokumentuje osudy 21 politických väzňov z 50. rokov 20. storočia a ľudí prenasledovaných komunistickým režimom, ktorí prežili najťažšie obdobie tejto éry – popravy blízkych, dlhoročné väzenie či šikanu. Pretrpeli dlhých štyridsať rokov totality, no nenechali sa zlomiť. Hoci sa im život obrátil naruby, nevzdali sa.
Najlepšie príbehy píše život sám!
Štyridsiatnika Sveťa nemajú radi poľovníci ani lesníci, v lese je však ako doma. Občas sa cíti byť viac zvieraťom, ako človekom, v lese sa cíti živý. Stopuje vlky, jelene, rysy, usiluje sa byť v ich blízkosti. Aby cítil ich pach. Aby ony cítili jeho. A aby ich ochránil pred hlavňami trčiacimi z ponurých posedov.
Jedna z prvních knih, které Erazim Kohák vydal doma po návratu z exilu. Ve čtrnácti přednáškách komentuje problémy, jimž lidé ve své době čelili a jimž se věnovali myslitelé od „počátku lidství“ až po naši současnost.
Soubor odborných statí věnovaných Aleně M. Černé, přední diachronní bohemistce a dlouholeté vědecké pracovnici oddělení vývoje jazyka Ústavu pro jazyk český AV ČR, u příležitosti jejího životního jubilea. Autory příspěvků jsou jazykovědci a historikové z tuzemských i zahraničních akademických nebo univerzitních pracovišť.
Ako by vyzeral svet, ak by sa prehodili biologické roly? Vitajte v budúcnosti, v ktorej rodia muži!
Hľadáte konkrétny titul?
Použite vyhľadávacie pole na vrchu stránky!