Nepokojný a neustále experimentujúci duch Daniela Heviera prichádza aj teraz s novou knihou. Kniha Dýchanie je v istom zmysle slova najintímnejšou autorovou knihou. Za mnohorakým skúšaním foriem, tvarov a žánrov (od poézie po román, od sonetu po esej) je vždy funkčné pomenúvanie vlastnej skúsenosti.
Najnovšia kniha Jána Litváka List v perzštine ponúka prácu s textom skôr ako kontrapunkt k prvotine, a zároveň voľne nadväzuje na témy načrtnuté v novších Litvákových knihách básní, poviedok, čŕt a literárnych poznámok. List v perzštine k pôvodnému debutu nepridáva nič, ani z neho nič neuberá.
V názve tejto knihy sa hovorí o "gramotnosti" a o "prežití" - o dvoch pojmoch, ktoré zaväzujú - a možno aj zväzujú -, ale nemýlia. Pri výbere autorov a ich maloplošných textov sme sa sústredili na to najdôležitejšie: aby bol dotyk naozaj tou najkratšou vzdialenosťou od napísaného k prečítané-mu.
V rokoch 1992-1993 uverejňovali Slovenské pohľady rubriku Alfabet. Princíp rubriky bol prostý - autor napíše text o slovách, ktoré sa začínajú tým istým začiatočným písmenom ako jeho meno. Rubrika sa stretla s veľkým záujmom autorov i čitateľov.
Počúvať i rozprávať je zadarmo. A keď k tomu v rozhovore medzi ľuďmi robí prosredníka čosi ako porozumenie, je to navyše činnosť aj veľmi príjemná. Nielen tí, čo sa spolu rozprávajú, ale aj náhodní okoloidúci si môžu z takého rozhovoru ukradnúť čosi pre seba - stačí zachytiť pár slov, útržok peknej vety a aj chmúrny deň je hneď o čosi krajší.
Cesta vrezaná ako nôž do hlinenej krajiny. Cesta tesne po daždi. Uprostred vlhkom stmavnutého asfaltu ubiehajú rovnaké biele čiary. Celkom pomaly. Pomaličky. Cítiť ozón, ťažké oblaky visia ešte na prahu horizontu. Cesta. A krížom cez ňu leží rozbitý čierny klavír. Obídeme ho. Lampy. Stará skriňa s otvorenými dverami, trčia z nej rozsypané biele košele. Záclony.
Kniha je pokračovaním súboru Listové tajomstvá z Mihalkovičovej tvorby: básnickej, esejistickej aj prekladateľskej (Rimbaud, Dickinsonová, Cros, Goethe, Verlaine, Rilke). V knihe sú tiež prítomné básne z ostatného obdobia básnikovho aktívneho reflektovania súčasnosti „vylúpnutej živými rezmi z konkrétnych faktov života“.
Päť príbehov, päť scenárov – taký je podtitul druhej knihy nášho „rodinného striebra“. Autor „putuje“ od februára 1948 dejinami kľúčových udalostí, ktoré určovali morálnu kvalitu, ale aj zlyhania malého národa v srdci Európy.
Debut slovenského autora.
Ján Litvák v Oranžovej tráve pokračuje v hľadaní vlastného jazyka, samoreči, ktorá by najlepšie vyhovovala jeho snahe dostať sa za tajomstvá vecí. Aby sa tam dostal, vedome sa pohybuje na pomedzí rôznych žánrov. Sem-tam sa zablysne priezor zo sveta hmoty. A vtedy je to čistá poézia.
Štrasserova literárnokritická činnosť sa vyznačuje úsilím o vyhmatnutie podstaty posudzovaného diela, dať do súvislosti jeho obsah a význam s jeho tvarom. S obľubou (a dobre) píše o dielach vecnej literatúry, o denníkoch, memoároch, zaujíma ho humoristická a satirická literatúra, skrátka texty, ktoré sú naviazané na konkrétny historický a spoločenský kontext.
Výber z esejí, básní a článkov slovenského výtvarníka, básnika, múzejníka a novinára.
Tretí súbor krátkych úvah Voľným okom prezentuje rozprávania o mediálnych presahoch, ktoré zviditeľňujú spisujúci výtvarníci alebo výtvarníčiaci spisovatelia.
Je treba pýtať sa na báseň. Čo sa tu nafukuje, kričí, vzlyká, oslepuje krikľavými šatami a vyblednutými vlasmi, v tisícich podobách? Je to horké. Báseň nepostačuje. Ničotné slová nesúce iluzórne zmysluplné tvary? Čo zavážia pred bolesťou, ktorá je skutočná? Ľahké pierko vznášajúce sa nad povrchom, vhodné ešte tak na škrtanie?
Urobiť si jasno v otázke – čo zaradiť k rodinnému striebru slovenskej kultúry 20. storočia – vôbec nie je ľahké. Veď v konečnej fáze triedenia rozhodujú detaily, takmer nepostrehnuteľné jemnosti, subtílne odlišnosti. A pritom jediným nástrojom, ktorý nám môže pomôcť, je naša intuícia.
Súbor prozaických textov Alty Vášovej Sfarbenia tvorí dvadsať farebných situácií. Ide o situácie skrytej prítomnosti medzi viditeľným a neviditeľným, staccatovitých zápisov ich latencie, neprejavenosti, nerozhodnutosti, suspendácie.
Vo svojom básnickom programe otvára Ivica Ruttkayová nové témy, ako sú opozícia voči stereotypom v chápaní obrazu žien, spochybňovanie zažitých klišé v interpretácii partnerských vzťahov, či kritický postoj voči komerčnej kultúre a konzumu.
Mihalkovič nechce byť širokospektrálny a umelecky nenásytný, hoci jeho rozhľad v literatúre mu to umožňuje. Je vždy vnímavý k zázemiu a konkrétny voči situácii človeka v plnom rozsahu prirodzeného osudu. Po dlšej odmlke prichádza s knihou Slnko nad Modrou. V prvej časti Srdce na dlani akoby znovu nadväzoval na svoj tradičný útvar.
Žánrovo nezaraditeľné zápisníkové poznámky & glosy & postrehy & pohľadnice & reportáže a rôzne iné textové udalosti knihy Petra Repku Chvála zápisníku sú nevyčerpateľné zázračnosti postrehu a osobného spontánneho osamelobežeckého pohľadu.
Haiku má sedemnásť slabík, čistú formu japonskej priezračnosti. Dumka, piktogram blesku, padajúci list jesenného chladu a zimného hladu, otvorená náruč a zaťatá päsť. Napriek svojej ostrovnej izolovanosti prekĺzlo haiku všade, kam sa dalo i nedalo. A nevyhlo sa ani Slovensku.