Od šesťdesiatych rokov, kedy vyšiel Zamarovského zborník Utopisti a Šimečkove knihy o utópiách, nevznikla na Slovensku kniha, ktorá by systematicky spracovávala tému dejín utópií a utopizmu z pozície systematickej filozofie.
Hľadáte v záplave receptárov spoľahlivého a všestranného knižného pomocníka do vašej kuchyne?
Viete, koľko vrcholov má naša slovenská Etna - mohutná vyhasnutá sopka nad Detvou? A uhádnete, prečo sa jeden z nich nazýva Drábovka? Chcete sa dozvedieť, ktorí uhorskí králi poľovali v hlbokých lesoch bájnej Poľany a čo pritom zažili? A prečo sa ozrutné bralo v polianskom kráteri nazýva Jánošíkova skala? A že sa tu kdesi ukrýva povestný Jánošíkov poklad?
Významný slovenský chirurg profesor Miroslav Danaj sa okrem náročnej profesie venuje aj literárnej tvorbe. Je nevšedným majstrom literárnej skratky a jeho sentencie majú nielen hlbokú výpovednú hodnotu, ale sú najmä obrazom nesmierne vnímavého a ľudského prístupu autora k ostatným ľuďom, ich vzťahom a okolitému svetu všeobecne.
Najkrajší vianočný darček pre všetkých fanúšikov najpopulárnejšieho slovenského športu a osobitne pre tých, ktorým učaroval najúspešnejší a najpopulárnejší slovenský futbalový klub Slovan Bratislava!
Monografia uznávaného ústavného právnika, politológa a publicistu sleduje politické súvislosti postavenia Slovenska od vypuknutia SNP až po vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.
Rukopis diela, nazývané aj Kronika Romanovičovcov, je jedným z najdôležitejších pamätníkov stredovekej ruskej historiografie. Obsahuje unikátne informácie, ktoré sa nedotýkajú iba Haličsko-volynskej Rusi v 13. storočí, ale aj okolitých krajín, vrátane Uhorska.
Druhé, upravené a doplnené vydanie terminologického a výkladového slovníka Politológia zahŕňa viac ako tisíc hesiel - pojmov a mien, ktoré sú významné vo vzťahu k politike, politológii a ďalším spoločenským vedám.
Najnovšie vydanie Národného kalendára sa venuje najvýznamnejším výročiam pripadajúcim na rok 2020. Za všetky treba spomenúť najmä dve, ktorými si pripomenieme ich storočnicu: z európskych dejín je to bezo sporu sté výročie podpísanie tzv.
Uhorská šľachtičná Žofia Bosniaková (1609 - 1644) mala už počas svojho krátkeho života povesť šľachetnej, štedrej a obetavej ženy. Pochovaná bola na Strečnianskom hrade a smrťou sa začala písať ďalšia tajuplná kapitola jej príbehu.
Nesmierne skúsený fotograf, publicista a pozorovateľ prírody podáva tentoraz čitateľovi fascinujúcu mozaiku informácií, postrehov, fotografií a príbehov z mnohoročných pozorovaní vtáctva.
Autonómia - samospráva Slovenska patrí ku kľúčovým pojmom moderných slovenských dejín. Jej predpokladom bola existencia slovenského národa s vlastnými dejinami a kultúrou a vlastné ním obývané územie. Z toho sa odvodzovalo právo na samosprávu slovenského územia.
Známy fotograf a znalec slovenskej prírody si tentoraz vzal na mušku najobávanejšiu šelmu našich lesov - medveďa hnedého. Zdieľa s nami svoje nesmierne bohaté poznatky, zážitky, skúsenosti a fascinujúce fotografie, ktoré zobrazujú život medveďa do najmenších detailov - jeho zrod, cyklus života, zvyklosti, inštinkty, potravu, prejavy.
Ťažko uveriť, že jedným z bielych miest na knižnej povesťovej mape Slovenska doteraz bola aj Banská Bystrica. Rušnú minulosť Medeného mesta a okolia sprítomňuje súbor originálnych povestí a príbehov, ktoré pre vás zozbieral naslovovzatý majster, rozprávkar a zberateľ povestí Ondrej Sliacky.
"Milí kamaráti, volám sa Žabo. Viem, pre kocúra je to čudné, vari až smiešne meno, ale mne ho dal jeden chlapec. Mal som len tri dni a nevedel som ešte poriadne chodiť. Len som skackal a hopkal ako žabka. "Veď si ty žaba," povedal chlapec. Meno mám napísané aj v pase, lebo aj my kocúrikovia máme pasy.
Pracovný zošit Ako sa žirafa Karolína učila čítať je vynikajúcou pomôckou pre každého rodiča či učiteľa, ktorý chce svojmu dieťaťu alebo žiakovi uľahčiť vstup do tajuplného sveta písmen, slabík, slov a viet. Osobitne poslúži pri nácviku čítania u detí, ktorým sa v začiatkoch čítanie nedarí, alebo ktoré zápasia s dyslexiou.
Blížila sa svetová vojna. Už ju bolo cítiť v povetrí. Mala rozhodnúť, kto prežije a kto nie... Štátny aparát nezaháľal. Nepriateľov vlasti bolo treba izolovať a čo najviac Slovákov poslať na front. Z trenčianskych kasární odchádzal vlak za vlakom. Konečnou stanicou boli bojiská v Haliči. Tam končila životná púť mnohých Slovákov.
