Jsme spoutáni okovy stvořenými naší myslí. Tato pouta však dokážeme rozbít a transformovat se ve svobodnou bytost. Neviditelný svět vás obejme a odnese přímo doprostřed života. Je sice neviditelný, ale o to intenzivnější, pravdivější a přímočařejší. Nelze jej obelhat. Je dokonalý a pracuje v náš prospěch.
Deník Jana Gebauera mladšího (1884-1908), syna slavného jazykovědce, zachycuje pocity a životní postoje nadějného archiváře a historika.
Práca Slava Ondrejoviča je medzníkom v histórii slovenskej jazykovedy a otvára v nej novú kapitolu, ktorá zapája slovenský jazyk do bezprostredných súvislostí s celým národným životom a umožňuje ho vidieť v úplnejšom svetle. Vysoko treba hodnotiť jeho triezvy postoj k iným, aj odlišným názorom, a presvedčivosť argumentácie.“ PhDr. Viktor Krupa, DrSc.
Ve své půvabné knížce přeložené pod názvem Co kdyby láska nikdy neskončila uvažuje Alain Finkielkraut o čtyřech podobách moderní lásky, která je sice vyvázána z tradičních svazujících pout přísné morálky a zatěžujících zvyků, přesto je spíše křehká a v ohrožení.
Dvacátý svazek Encyklopedie Jiřího Suchého bezprostředně navazuje na předchozí "rozhlasový" díl.
Kniha o westerne je rozdelená do piatich kapitol (Žáner a jeho referens, Zrod a metamorfózy westernu ako žánru, Western ako žáner: príbeh a diskurz, Postavy, Žáner v ohnisku interpretácií), v ktorých sa prelínajú teoretické úvahy o žánri ako kategórii filmovej teórie s konkrétnym analytickým alebo interpretačným pristupovaním k jednotlivým westernovým filmom.
"Začínal som ako literárny historik, ale od začiatku šesťdesiatych rokov ma strhlo písanie o súčasnej literatúre, najmä o poézii.
Je manželstvo jasným pojmom s konkrétnym obsahom, alebo sa jeho význam odvíja od toho, na čom sa zhodne dostatočne veľké množstvo ľudí? Filozofická esej "Čo je to manželstvo?
Ako inaque je zbierkou najlepších textov z internetového magazínu Inaque.sk, ktorý čoskoro oslávi štvrté narodeniny. Určené všetkým, ktorí majú radi „bestofky“ a potrpia si na „papierovosť“ svojho obsahu. Dajte si do vrecka svoj obľúbený kúsok po slovensky napísaného internetu.
"Vôbec neľutujem, že som sa venoval našej barokovej kultúre a literatúre, ako aj tým javom a zjavom, ktoré tvoria prechod od baroka k osvietenstvu (klasicizmu). Venujem sa však aj súčasnej literatúre. Za ťažisko svojej práce pokladám dejiny a súčasnosť našej národnej kultúry a literatúry. Povedzme teda, že sa dnes cítim historikom i kritikom v jednej osobe.
Dva texty, které patří do Goethova "druhého klasického období" kolem přelomu 18. a 19. století. Přeložili, úvody a poznámkami opatřili Štěpán Böswart a Martin C. Putna.
Monumentální dílo filosofa, orientalisty a religionisty Henryho Corbina (1903-1978) zásadním způsobem ovlivnilo naše poznání filosofie islámu. Díky svému vzdělání dokázal otevřít pole svých znalostí i filosofické interpretaci. Svými vydáními arabských a perských textů zpřístupnil i samotným Íráncům hlavní autory jejich mystické poezie a filosofie.
Osobní zkušenost, zachycená v řadě příhod a příběhů, obrazů a obrázků, konkrétních postav a postaviček krétské vesnice Myrtos, je také příležitostí k promýšlení souvislostí, ať už formou lyrickou, epickou, esejistickou, nebo prostě mytologickou.
Monografie "Gymnastika jako tvůrčí akt" systematizuje nové přístupy k problematice tvorby hudebně-pohybové kompozice, kterou vnímá jako problém nejen tělovýchovný a sportovní, ale také umělecký. Zaměřuje se na kreativní aspekty gymnastiky a na originální prezentaci gymnastického obsahu formou pohybových skladeb.
Autor vo svojej novej knihe prezentuje svoj skutočne celostný obraz sveta a celej rality. Autorovi nejde o čisto prírodovedecký model v tradičnom zmysle slova, ale o celkové vysvetlenie, v ktorom sa stretajú na jednej stran eprírodné vedy a na druhej strane nedeliteľné Absolútno, tkoré je v konečnom dôsledku Uspodriadateľom a Tvorcom sveta.
Spoločnosť rozdeľuje ostrá hranica. Leží medzi bezprostrednými susedmi, medzi obyvateľmi jedného mesta i jednej krajiny. Je neviditeľná, no o to citeľnejšia. Sociologička Zuzana Kusá píše o hranici záujmu a vnímavosti voči potrebám iných, balansuje na tomto ostrom reze a snaží sa zistiť, nakoľko je táto neviditeľná hranica priepustná.
Dvě průkopnické eseje známého psychologa Jamese Hillmana (1926-2011) posouvají archetypální psychologii novým směrem: ke světu. Ukazují nám, že k tomu, aby se obnovila imaginativní síla srdce a jeho odvaha, musíme duši světa obsažené ve všech věcech věnovat stejnou pozornost jako duši lidské.
....vydarené dielo, zamerané na oblasť súčasnej antropológie v tom najaktuálnejšom zmysle slova: píše sa v ňom o fenoménoch post-humanizmu či trans-humanizmu, post-človeku a post-ľudstve vo vzťahu k trvalému pendantu všetkých natropologických úvah k ľudskej prirodzenosti.
Studie k archeologii a etnologii vědění se zřetelem k historii alchymie a hermetické tradice
Autor publikácie prof. PhDr. Emil Višňovský, CSc., filozof a historik hovorí, že „pragmatizumus je slovo, ktoré u nás nemá dobrú povesť“, a to nielen v laickej, ale ani v odbornej filozofickej obci. Odľahčene by sme mohli povedať, že autor sa odhodlal odkliať „nedobrú reputáciu“ samotného pojmu a sprevádza nás „kariérou“ pragmatizmu.